Bolo to dávno, ale vráť sa so mnou na chvíľku v čase k 10. októbru, prosím.
Deň 10. Október, nie je len taký obyčajný deň. Možno to vieš a možno, že aj nie, ale tento deň, je známy, ako svetový deň duševného zdravia.
Určite máš dni, keď sa aj ty cítiš na dne svojich síl, keď sa ti nič nechce a nemáš náladu na nikoho a na nič. Chceš len ležať v posteli a ujsť od reálneho sveta. Topíš sa v myšlienkach a blúdiš ríšou slov, pocitov a otázok, na ktoré odpovede nevieš kde hľadať. Už nevieš ako ďalej, strácaš sa sama v sebe. Strácaš seba, nevieš kto si. Začínaš hľadať pomoc. Znova premýšľaš, prichádzaš na to, že si celkom sama, že o tvojom trápení nikto nevie, ani len netuší.
Tieto stavy sa opakujú častejšie a častejšie. Pomaly, ale isto sa stupňujú, až sa to dostáva do nezdravého stavu.A tu sa vraciame k nášmu dátumu 10. Október.
Deň duševného zdravia.
Človek nikdy nevie, kedy sa čiara duševného či psychického zdravia môže nekontrolovateľne vykoľajiť. Môže sa to stať hocikedy, na hocijakom mieste, v akúkoľvek hodinu. Môže to byť vrodené alebo to môže byť následkom zlej udalosti. Nuž, nech už to prichádza od kadekoľvek, najväčšia chyba, akú môže duševné zlomený človek urobiť je, že bude mlčať.
Zvyčajne sa obávaš toho, čo si pomyslia druhí, nechceš o tom hovoriť. Myslíš si, že si na to vystačíš sama, ale pravdou je, že to tak nie je. Práve naopak, stane sa to ešte horším, je to kruté, ale tvoj svet sa zrúti, padneš. Ako iste vieš, tendenciou duševné chorých je seba poškodzovanie, či všeobecné ubližovanie si. Aj z osobného života pozná ľudí, ktorí to nezvládli a odovzdali svoju dušu večnej tme.
Preto sa pýtam, prečo mlčíš? Prečo sa nepokúsiš sa zachrániť a ujsť pred temnotou skôr, ako ťa dostane do svojej moci? Prečo o tom nepovieš rodine, kamarátom, učiteľom alebo osobe, ktorá ti je najbližšie. Prečo sa trápiš sama, keď tvoju bolesť môžete znášať spolu? Ver mi, dvom ide všetko ľahšie.
Si žena, si silná žena, ktorá zvládne všetko, stačí len urobiť krok v pred. Najskôr malý a každým pohybom, vždy väčší, až nakoniec celkom za hranice.
Tak sa neboj a nemaj strach, duševná choroba je niečo, o čom treba rozprávať, nie mlčať.
Musíš bojovať, ŽENY sa predsa nesmú vzdávať. Sme hrdinky, tak za seba bojuj !
Dám ti menšiu ukážku toho, prečo by si mala o svojich problémoch hovoriť a prestať to tajiť. 🙂
Predstav si svoju dušu, ako kvet slnečnice. Rastie na poli, kde pre svoj rast potrebuje vodu, vzduch a to najhlavnejšie, svetlo. Predstav si nejakú strechu, ako temnotu, ktorá nechce, aby slnečnice rástli. Keby na pole plné slnečníc, postavili strechu, ktorá by bránila slnku preniknúť k nim, čo by sa stalo? Je to jednoduché, slnečnice by zvädli, ale je to nezmyslené nie? Prečo stavať strechu nad niečo také nádherné, ako pole plné žltých slnečníc? Prečo ich vôbec sadiť, keď ich potom niekto zničí? A rovnako je to aj s tvojou dušou. Prečo ju trápiť, keď ju môžeš rozkvitnúť?“
