Strach. Pocit, ktorý každý jeden z nás dobre pozná. Pocit, ktorý prichádza nečakane. Pocit, ktorého sa nevieš zbaviť. Niečo, čo ťa zviera zvnútra. Nedá ti dýchať, nedá spať. Možno je to predzvesť niečoho zlého. Keď prichádza, zbledneš. Dýchaš rýchlejšie. Srdce ti búši ako zvon. Zvýši sa ti krvný tlak. A niečo ťa núti utekať, brániť sa. Odísť niekde, kde tento pocit pominie.

Strach. Existujú rôzne druhy strachu. Dobrý aj zlý. No niekedy je to práve strach, čo ťa posúva vpred. Človek je tvor rozmanitý. Nebojácny človek na svete neexistuje. Každého z nás desí niečo iné. Jeden sa bojí pavúkov, druhý zas sklamania. Jeden malých priestorov a iný má zas strach z tmy. A ja? Ja sa bojím toho, že neprežijem svoj život naplno…

Mám strach z toho, že môj život bude stereotypný. Narodiť sa, chodiť do škôlky, základnej školy, strednej školy, ísť na výšku, nájsť si priateľa, založiť si rodinu, postaviť dom, dennodenne zarábať, na dôchodku oddychovať a zomrieť. Naozaj je život o tomto? Splniť si to, čo sa od každého očakáva a spokojne zomrieť?

Možno toto práve niekto chce, ale ja mám z toho strach. Nechcem premárniť život. Nechcem zahodiť šancu, ktorá mi bola daná. Dnešný svet nám toho toľko ponúka. Máme toľko možností. Stačí sa len za tým načiahnuť. Chytiť život za pačesy a nedovoliť aby prebehol popri nás.

Jedného dňa sa zobrať a precestovať celý svet. Urobiť niečo bláznivé. Každý deň prežiť naplno. Robiť veci, ktoré nás bavia. Chodiť všade tam, kam chceme ísť.  Aj keď nás život dostane dole, musíme vyšliapať naspäť nahor. A hlavne nesmieme dopustiť aby nám niekto zabránil v plnení si snov. Nedovoliť zastaviť naše odhodlanie. Našu túžbu po plnohodnotnom živote. Byť tak trochu šelma. Ak čokoľvek budeš v živote chcieť, choď a zoberte si to s úsmevom na perách.

A preto chcem len povedať, prečo nelietať, keď máme krídla?