Je tu toho na­ozaj toľko veľa čo by som ti za tie roky chcela po­ve­dať. Pri­nú­tila si ma za­ľú­biť sa do ľudí, keď som s nimi chcela byť, ale ty si mi to ne­do­vo­lila.

Do­nú­tila si ma, aby som po ich prí­tom­nosti tú­žila tak veľmi, ako to do­káže spô­so­biť len láska.

Roky spo­loč­ného ži­tia si zme­nila len na krátke úryvky te­le­fo­ná­tov s té­mou „Ahoj, ako sa máš, ja dobre. Pre­páč mu­sím pra­co­vať, ne­skôr sa ti oz­vem.“

Pri­nú­tila si ma pla­kať, kri­čať a zo zú­fals­tva há­dzať veci cez celú miest­nosť, pre­tože som bola tak frus­tro­vaná z toho, že ne­mô­žem mať je­dinú osobu, ktorú som chcela v ná­ručí.
Kvôli tebe som strá­vila celé dni, me­siace a roky v od­po­čí­ta­vaní, že ostáva už len pár ho­dín do toho, kedy sa stret­nem s ním a po­tom znovu na dl­hých pár me­sia­cov bu­deme od seba.
sleduj_youtube_kanal_odzadu_sk

pe­xels.com

Pri­nú­tila si ma k tomu, aby som tak­mer stra­tila zdravý rozum, no na­učila si ma jednú úžasnú vec.

Ve­riť láske.

Pri­nú­tila si ma ve­riť v to, že bez ohľadu na to, kto čo po­vie, láska je vždy sil­nej­šia, ak sa dvaja na­ozaj mi­lujú, žiadna vzdia­le­nosť ich ne­do­núti, aby boli je­den bez dru­hého. Práve na­opak, mi­lo­vali sme sa ešte viac.

pe­xels.com

 Ten úžasný vý­buch šťas­tia, ktorý cí­tiš po stret­nutí sa s člo­ve­kom, kto­rého mi­lu­ješ po dl­hej dobe, mi do­dáva silu, že táto láska sa ni­kdy ne­skončí. Ty si teda to, čo láska v pod­state po­tre­buje v ma­lých dáv­kach. Ty si to, čo robí lásku úpl­nou. Spra­vila si zo mňa sil­nej­šieho člo­veka, pre­tože te­raz keď viem, že keď som ťa pre­ko­nala, už nič iné na svete pre mňa ne­bude ťaž­šie.

Komentáre