Už je to dávno. Rany sa zahojili, možno vytvorili za ten čas nové od iných ľudí. Už ma nebolíš. Nepália ma slzy v očiach pri spomienke na teba. Som vyliečená. Hovorím si, konečne. Bol to nekonečný a po čase zhoretý príbeh, ktorý sa stále dookola opakoval. Bez šťastného konca so stále menej a menej šťastnými chvíľami.
Viem, odišla som. Skoro bez slova. Nebol si na to pripravený. Možno si nad tým ani nepremýšľal. Bral si moju prítomnosť ako samozrejmosť. Nezanechala som ti po sebe nič. Ani dôvod, pre ktorý som z tvojho života tak náhle odišla.
Prestala som cítiť. Prestala som k tebe cítiť lásku, alebo čokoľvek, čo sa jej podobalo. Nedokázala som sa ti pozrieť do očí a pretvarovať sa ako je všetko v poriadku. Bolo toho na mňa priveľa. Otravovala ma tvoja prítomnosť. Boli mi nepríjemné tvoje dotyky. Všetko, čo som dovtedy prehliadala mi zrazu bilo do očí. Nedokázala som si k tebe ľahnúť a zavrieť oči s pocitom, že ťa mám ešte stále rada.
Zobraziť celú galériu (1)Unavil si ma. Unavil si ma svojou „na oko“ vernosťou. Svojou žiarlivosťou a materialistickým charakterom. Mohol si všetko a ja nič. Klamstvami. Nekonečnými hádkami bez pointy. Ospravedlneniami. Tým, aký si bol vždy „dokonalý“ a ja, tá najhoršia.
Som rada za to, že sa to všetko stalo. Že som si tým prešla. Všetko príde a odíde v tom správnom čase. Naučil si ma veľa vecí o sebe a o živote aj keď bolestivou a tŕnistou cestou. Som rada, že som si to zažila a dokázala sa vyliečiť z tvojich rán, ktoré si mi zanechal. Sama. Dnes si vyberám ľudí, ktorým venujem kus zo svojho srdca opatrnejšie. A to najhlavnejšie, naučila som sa, že tí ktorí klamú a podvádzajú, nie sú hodní mojej pozornosti. Ani pozdravu. Nie to ešte lásky.
