Určite si sa už aj ty dostala do situácie, kedy ti niekto ublížil. Nezáleží na tom, či to bol blízky človek alebo úplne cudzia osoba. Odrazu máš pocit, akoby ti dotyčný hádzal polená pod nohy. V prvej fáze príde smútok, potom príde hnev. U niekoho je to opačne, no väčšina takýchto sklamaní sa končí odpustením. Teda, za predpokladu, že si sa rozhodla nemíňať svoju energiu na hnev a rozhodla sa danej osobe odpustiť. 

Dlhý čas som si myslela, že ak niekomu odpustíme, dávame mu tým druhú šancu na ublíženie. Je veľmi tenká hranica medzi „odpúšťam ti“ a „dovoľujem, aby si mi znovu ublížil.“ Odpúšťanie si totiž vyžaduje veľkú dávku lojality, empatie a súcitu. Ak niekomu túžiš odpustiť, ale nevieš ako, snažíš sa v mysli ospravedlňovať jeho čin a pochopiť, prečo to urobil. Zahŕňa to dlhý proces, ktorý môže niekedy trvať aj roky.

Foto: pexels.com

Patrím medzi ľudí, ktorí odpúšťajú rýchlo a radi.

Ale vždy narazím na tú istú bariéru. Akonáhle odpustím, druhá strana si začne myslieť, že sa vlastne nič nestalo a pokojne udrie ešte raz a silnejšie. Tak si vravím…kde sa stala chyba? Prečo ak niekto, kto ma zranil a ja som mu odpustila, nie je rád, že sa nehnevám? Namiesto vďačnosti prahne po druhej šanci, kedy opäť zaútočiť.

Z času na čas strácam nádej a vravím si, že odpúšťanie nemá žiaden zmysel.

Mňa to stálo veľa sebazaprenia a druhá strana si to vôbec neváži. A odrazu sa dostávam do začarovaného kruhu. Pýtam sa samej seba – „Odpustila som len preto, aby sa mi ten druhý poďakoval? Alebo, aby si ma začal vážiť preto, aká som dobrá?“ Pousmejem sa nad svojou vypočítavosťou. Pomaly sa však dostávam k zisteniu, že to nebolo skutočné odpustenie.

Čo teda znamená skutočné odpustenie?

Foto: pexels.com

Dôležité nie je odpustiť druhému to, čo nám urobil, ale odpustiť SEBE, pretože sme dovolili, aby sa k nám niekto správal takýmto spôsobom.

Neodpúšťaj jemu/jej. Začni sebou. Odpusť najprv sebe. Ak to naozaj dokážeš, urobíš obrovský krok vpred. Ak si to už niekedy skúšala, veľmi dobre vieš, aké ťažké je odpustiť sama sebe. Znie to banálne a jednoducho, ale je to jedna z najťažších výziev, pred ktorými sa môžeš ocitnúť.

Ak chceš, aby ťa odpustenie skutočne oslobodilo, dotyčnej osobe sa poďakuj. Nemusíš jej ďakovať doslovne, stačí sa poďakovať len v mysli a prostredníctvom svojich pocitov voči nej. Začni vidieť ľudí, ktorí ti ublížili ako tvojich najlepších, ale zároveň najprísnejších učiteľov. Vždy si na nich spomeň, keď sa dostaneš do podobnej situácie.

Foto: pexels.com

Vďaka úprimnému poďakovaniu za poníženie tvojej hrdosti, budeš bližšie k pochopeniu toho, prečo ti to niekto urobil. Viac spoznáš samu seba. Tvoje odpustenie bude trvalé. Už nikdy nebudeš mať pocit, že druhému dávaš šancu na ublíženie. 

Odpusť, aj keby sa o tom ten druhý nemal nikdy dozvedieť. Bez odplaty. Nezištne. Nič nečakaj na oplátku.

Na odpúšťaní je predsa najkrajšie to, že robíš presne to, o čo ťa žiada tvoje srdce.

Urob to kvôli sebe. Zaslúžiš si to.