Ľud­ské telo je ne­uve­ri­teľný sys­tém, ktorý je schopný re­gu­lo­vať sám seba tak, aby bola za­cho­vaná rov­no­váha všet­kých bu­niek a tka­nív. Pre za­cho­va­nie tejto rov­no­váhy má však zá­sadný vý­znam pra­vi­delné cvi­če­nie.

Pre mno­hých je cvi­če­nie len o ka­ló­riách, sva­loch a tuku, ale v na­šom tele sa toho deje oveľa viac. V sku­toč­nosti exis­tujú stovky hor­mó­nov, en­zý­mov, pro­te­ínov a che­mic­kých re­ak­cií, ktoré sa dejú, po­čas na­šej fy­zic­kej ak­ti­vity. Tu je stručný pre­hľad o tom, ako naše telo re­a­guje na cvi­če­nie:gravity-training-class-using-total-gym-equipmentfoto: www.flip­time.co.uk

Che­mické látky pro­du­ko­vané te­lom pri cvi­čení:

Z mozgu po­chá­dza­júci ne­urot­ro­fický fak­tor (BDNF) – je hor­món, ktorý in­te­ra­guje s cen­trál­nym ner­vo­vým sys­té­mom. Stroj­ná­so­be­ním pro­duk­cie BDNF po­mo­cou cvi­če­nia, je možné do­siah­nuť zlep­še­nie ná­lady, zvý­še­nie kog­ni­tív­nych fun­kcií, a zlep­še­nie pa­mäti.

Kor­ti­zol Je hor­món uvoľ­ňo­vaný na­dob­lič­kami v ob­dobí stresu, čo pre telo cvi­če­nie je. S cie­ľom po­môcť telu re­a­go­vať na fy­zickú ná­roč­nosť, kor­ti­zol po­máha me­ta­bo­li­zo­vať sa­cha­ridy na glu­kózu a teda na ener­giu.

Glu­ka­gón – Pri cvi­čení  po­tre­buje telo veľa glu­kózy, ale nie­kedy jej nemá okam­žite do­sta­tok k dis­po­zí­cii(sú ulo­žené v pe­čeni alebo v tu­ko­vých bun­kách). Ako­náhle má telo ne­dos­ta­tok glu­kózy, glu­ka­gón pra­cuje na pre­mene ulo­že­ných tu­kov a cukru do formy, ktoré môže telo vy­užiť ako zdroj ener­gie.

Ľud­ský ras­tový hor­món (HGH) – In­ten­zívne cvi­če­nie riadi pro­duk­ciu HGH v mozgu, ktorá je po­trebná na ob­novu bu­niek, sva­lov a tka­nív.

In­zu­lín – In­zu­lín je po­trebný na re­gu­lá­ciu hla­diny cukru v krvi tým, že po­máha glu­kóze do­stať sa do bu­niek, ktoré po­tre­bu­jeme na ener­giu. Keď po­u­ží­vame svaly ulo­žená glu­kóza je z pe­čene pre­su­nutá k miestu, kde je to po­trebná. Po cvi­čení, in­zu­lín pri­ve­die glu­kózu do pe­čene a sva­lov.

Ad­re­na­lín  a no­rad­re­na­lín – Tieto hor­móny sú veľmi dô­le­žité pre re­ak­ciu tela na vy­rov­na­nie sa so stre­som aj cvi­če­ním. Epi­nef­rín, tiež známy ako ad­re­na­lín, po­máha zvý­šiť prie­tok krvi do sva­lov a tým zvy­šuje do­dávku kys­líka a glu­kózy. No­rad­re­na­lín pra­cuje na za­os­trení du­šev­nej bys­trosti, zvy­šuje krvný tlak a zni­žuje prie­tok krvi do mo­čo­vého me­chúra a čriev.

Ky­se­lina mliečna – Pre­tože telo po­čas cvi­če­nia rýchlo spot­re­búva glu­kózu, v bun­kách vzniká od­pad a ved­ľaj­šie pro­dukty rých­lej­šie ako sa ich telo môže zba­viť. Kým os­tatné hor­móny a che­mické zmeny sa dejú bez nášho ve­do­mia, ky­se­linu mliečnu je ťažké ig­no­ro­vať. Keď sa na­hro­madí v ak­tív­nych sva­loch vy­tvára známy po­cit pá­le­nia, čo sig­na­li­zuje, že telo po­tre­buje pre­stávku.gym-trainingfoto: train­my­at­hlete.com

Čo vaše telo po­tre­buje ob­no­viť po cvi­čení?

Váp­nik  –  Cvi­če­nie vy­tvára na­pä­tie na kos­tru, čo spô­so­buje pro­ces známy ako kostná re­mo­de­lá­cia. Telo vstre­báva zrelé kostné tka­nivo, za­tiaľ čo sa vy­tvá­rajú nové, ne­zrelé kostné bunky. Váp­nik je zá­klad­ným prv­kom, ktorý tvorí nové, tvrdé kostné bunky, takže kos­tra ne­stráca svoju tvrdosť.

Váp­nik mô­žeme zís­kať s mlieč­nych vý­rob­kov (mlieko a syry) ako aj ze­le­niny (kel, bro­ko­lica, a špe­nát).

Chlo­rid  –  Aj keď sú v prie­behu cvi­če­nia stra­tené len malé množ­stvá chlo­ridu, je ne­vy­hnutné ob­no­viť ho, pre­tože udr­žiava hod­notu pH v tele a rov­no­váhu te­ku­tín. Je tiež dô­le­ži­tou sú­čas­ťou en­zý­mov, ktoré po­má­hajú trá­viť biel­ko­viny a po­má­hajú pri vstre­bá­vaní nie­kto­rých ži­vín. Ne­dos­ta­tok chlo­ridu nie je bežný, ale môže mať za ná­sle­dok ex­trémnu únavu a de­hyd­ra­tá­cie.

Chlo­rid môžme zís­kať pra­vi­del­nou kon­zu­má­ciou ku­chyn­skej soli, ale je dô­le­žité, aby sme to s ňou ne­pre­há­ňať, pre­tože vy­soká hla­dina môže viesť k hy­per­ten­zii a srd­co­vému zly­ha­niu.

Hor­čík –  Je ne­vy­hnutný pre stovky pro­ce­sov v ce­lom tele, vrá­tane sta­veb­ných biel­ko­vín, ktoré upra­vujú srd­cový ryt­mus, fun­kciu sva­lov a ner­vov. Tak ako chlo­rid aj hor­čík strá­came v ma­lých množ­stvách cez pot po­čas cvi­če­nia.

K dob­rým zdro­jom hor­číka patrí špe­nát, mandle, kešu oriešky a ara­šidy.

Dras­lík  –  Je ďalší mi­ne­rál strá­caný po­tom. Je veľmi dô­le­žitý pre udr­ža­nie rov­no­váhy pH v tele, ako aj pre sta­vebné biel­ko­viny, sa­cha­ridy, ná­rast sva­lo­vej hmoty.

Me­dzi na­job­ľú­be­nej­šie zdroje dras­líka pat­ria ba­nány, lo­sos, bro­ko­lica a ze­miaky.

So­dík  – Keď je hla­dina so­díka nízka do­sta­via sa sva­lové kŕče a zá­vrate. Veľké množ­stvo so­díka strá­came po­čas cvi­če­nia po­te­ním.

Dob­rou sprá­vou je, že rov­nako ako chlo­rid sa na­chá­dza v ku­chyn­skej soli. Ale tiež tu platí, že to s ňou ne­treba pre­há­ňať.

 

foto: www.run­ner­sworld.com

zdroj: ve­de­lis­teze.sk

Komentáre