Čas je veľmi re­le­vantný po­jem. Keď si tak vez­meš, čím sú ľu­dia starší, tým majú po­cit, že roky ubie­hajú čo­raz rých­lej­šie a rých­lej­šie. Ja im tento ná­zor nech­cem vy­vra­cať, patrí im, a svo­jím spô­so­bom si to mys­lím aj ja. Je tu však aj kú­sok mo­jej duše, ktorý sa ide roz­tr­hnúť preto, aby vy­kri­čal do sveta, že to tak nie je. Že to vníma inak. Že čas uteká zby­točne po­maly.

Moja duša chce rásť. Cí­tim to. Av­šak je na tomto svete, ktorý je po­tlá­čaný hne­vom a ne­ná­vis­ťou, na to do­sta­točný pries­tor?

Ne­viem… Možno je to ľuďmi, s kto­rými sa stý­kam. A možno je to mies­tom, na kto­rom sa deň čo deň oci­tám. Ozaj ne­tu­ším, no viem, že chcem, že mám na to, aby som do­siahla niečo viac. Že mô­žem vi­dieť celý šíri svet, o kto­rom mi každý vraví, že sa v ňom ne­stra­tím.

View this post on Ins­ta­gram

@y.mind 🌊

A post sha­red by Aut­hor: @bu­ri­mova (@bu­ri­mo­va­next­door) on

Je len otáz­kou času, kedy to do­siah­nem. Kedy sa vy­ma­ním z toho ste­re­otypu, v kto­rom ži­jem a kedy sa sta­nem nie­kym no­vým. Chcem na ceste za ďal­šou eta­pou môjho ži­vota stret­núť cel­kom iných ľudí. Nie­koho, koho ne­bu­dem po­znať de­sať­ro­čie, ba do­konca ne­celé dva. Nie­koho, kto môj ži­vot môže zme­niť bez ohľadu na to, ako dlho v ňom do­mi­nuje.

Chcem toho až tak veľa?

 

Komentáre