Ne­viem, či je to tým ve­kom. Alebo možno iba skú­se­nos­ťami a pre­ži­tými mo­mentmi. No čím som star­šia, mám po­cit, že sa sna­žím žiť jed­no­duchší ži­vot. Ľú­bim ho in­ten­zívne a vrúcne. Ľú­bim moju ro­dinu a pria­te­ľov a uve­do­mu­jem si viac svoju vlastnú osobu. Ke­dysi som sle­do­vala, ktorá hviezda v bul­váre opäť uro­bila tra­pas či ktorú opäť zba­lil Ryan Gos­ling.

Dnes sa tomu už vy­hý­bam. Te­le­ví­zor som už ne­zapla vyše roka a ruk­sak, den­ník a pria­te­lia sú mo­jim naj­lep­ším spo­loč­ní­kom na ces­tách do ne­známa. Keď som uvi­dela iné kul­túry, po­cho­pila som, že niečo ro­bíme zle. My Slo­váci, my ženy. My ľu­dia. Že náš ži­vot nie je len o pse­udo­ce­leb­ri­tách, o Smo­tánke, o pe­nia­zoch a no­vých ve­ciach. Je v tom niečo viac. Strá­nim sa bul­vár­nym no­vi­nám, i keď asi ako každú ženu ma to ob­čas tiahne pre­čí­tať si pi­košky. Av­šak omnoho viac ma na­pĺňa ranná pre­chádzka, vý­hľad na mesto či po­zo­ro­va­nie hviezd s pria­teľmi. Chcem si len uží­vať chvíle a žiť. Pre­tože o tom to celé je. Nie sad­núť si na za­dok a celý deň sle­do­vať re­a­lity show, či cho­diť po ná­kup­ných cen­trách deň čo deň a pri­dá­vať fotky na ins­ta­gram, ktoré ná­kupné cen­trum som opäť ob­ja­vila. Možno je to na­ozaj tým, že čím sme star­šie, pri­chá­dzame na hod­noty. Ne­pot­re­bu­jeme už toľko veľa, čo sme hľa­dali ako 15-ročné. Stačí nám na­ozaj málo a my žia­rime a sme jed­no­du­cho spo­kojné.

large
Mé­diá ma den­no­denne kŕ­mili ne­zmys­lami, div­nými ilú­ziami a pre­dov­šet­kým mí­ňali môj čas a ener­giu, čo je dnes na ne­za­pla­te­nie. Dnes dám rad­šej pred­nosť dob­rej knižke, či člo­veku, ako te­le­ví­zií. Je u mňa zvy­kom pri va­rení po­čú­vať dobrú hudbu, na­miesto bez­du­chého za­pnu­tia te­le­ví­zie na ľu­bo­voľný ka­nál, len aby som niečo po­čú­vala. Je to o mne. O tom, že som si vy­brala ži­vot o niečo jed­no­duchší a krajší. Že chcem vní­mať ži­vot na­plno a ne­rie­šiť hlú­posti, ktoré sa ma ne­tý­kajú. Len si vy­chut­ná­vať rannú šálku čaju, po­zho­vá­rať sa s pria­teľ­kou v mi­lej ka­viarni a ro­biť niečo kre­a­tívne a zá­ro­veň oslo­bo­dzu­júce. Pre mňa je každý deň slo­bodný a je­di­nečný, ro­dinné chvíle oveľa kraj­šie a ra­dost­nej­šie a sa­moz­rejme sama sebe som si pá­nom. Mám sa oveľa rad­šej a vní­mam seba ako na­ozaj po­trebnú by­tosť pre dnešný svet. Pre svet, kde mô­žem niečo do­ká­zať. Som krásna, mladá a možno nie vždy viem čo chcem, ale jedno Vám po­viem isto: Ži­jem jed­no­du­chý ži­vot, kde si uve­do­mu­jem, že je krásny. Po­stupne som si vy­bu­do­vala ži­vot plný har­mó­nie a šťas­tia, ktorý mi ne­môže ni­kto zo­brať. Je len môj. Už sa ne­bú­rim ži­votu, pre­tože je to len slepá ulička. Do­stala som svoj ži­vot ako dar. Mám ho len je­den a už ne­pre­mr­hám ani se­kundu, pre­tože ho mi­lu­jem. So všet­kými krá­sami i chy­bami, aký je.

Čo som sa na­učila za po­sledné roky:
Nik ne­žije iba pre seba.
Je­diná vec na svete stojí za to: tvo­ri­vosť. A vr­chol tvo­ri­vosti je se­baut­vá­ra­nie.
Na dô­le­žité veci nie je ni­kdy ne­skoro, v mo­jom prí­pade prí­liš skoro. Byť tým, kým chcete byť. Ne­exis­tuje žiadne ča­sové ob­me­dze­nie, mô­žeš za­čať žiť kedy chceš. Mô­žeš sa zme­niť alebo ostať rov­naká, ne­exis­tujú pre to žiadne pra­vidlá. Mô­žeš z toho vy­ťa­žiť to naj­lep­šie alebo naj­hor­šie. Dú­fam, že ty si zís­kala to naj­lep­šie. Dú­fam, že vi­díš vecí, ktoré ťa prek­va­pia. Dú­fam že cí­tiš veci , ktoré si ne­cí­tila. Dú­fam, že spoz­ná­vaš ľudí s rôz­nymi ná­zormi. Dú­fam, že ži­ješ ži­vot, na ktorý si hrdá. A po­kiaľ zis­tíš, že nie, tak dú­fam, že máš silu za­čať od­znova. (Po­di­vu­hodný prí­pad Ben­ja­mina But­tona, Film)

foto, co­ver foto: tum­blr

Komentáre