Chcem lásku ako za starých čias. Takú, ktorá nikdy nezomrie. Takú, na ktorú by som si s úsmevom spomenula aj o tridsať rokov. Takú, ktorá by ma pobozkala každý raz pred odchodom z domu.
Chcem staromódnu lásku, ktorá je ako z filmov, len s tým rozdielom, že bude skutočná a moja. Každým rokom silnejšia. Počas ktorej sa dvaja ľudia podporujú a milujú, nie hádajú a urážajú. Chcem lásku, ktorú mali aj moji starí rodičia.
Chcem lásku, pri ktorej sa budem budiť i zaspávať milovaná
Pri ktorej ani na minútu nezapochybujem o tom, či som si vybrala správneho partnera. Pri ktorej budem vedieť, že toto je chlap, ktorého si raz zoberiem za muža. Porodím mu deti a bude moje telo milovať, aj keď sa zmenilo. Chcem lásku a muža, ktorý si ma bude vážiť a rešpektovať.
Chcem lásku ako za starých čias. Nechcem kvety na Valentína alebo Deň žien, túžim dostať kvety len tak, pretože si na mňa drahý spomenul po ceste z práce domov. Lebo tieto veci by vo vzťahu nemali chýbať.
Chcem lásku, ktorá stojí za to, aby som o ňu bojovala. Takú, ktorá nezmizne pri prvom probléme, ale bude konflikty otvorene riešiť. Svet nie je dokonalý a nič nebude perfektné stále. Občas sa objavia veci, ktoré mňa alebo môjho partnera nahnevajú, no chcem takú lásku, ktorá to vyrieši. Takú, ktorá stojí za prežitie všetkých zlých a temných časov.
Chcem lásku, ktorá bude autentická. Nepotrebujem k svojmu životu a šťastiu materiálne veci, ak ju nájdem. Potrebujem k sebe niekoho, kto mi nebude klamať, keď povie, že ma miluje. Potrebujem a chcem niekoho, kto sa nebude pretvarovať. Kto bude vedieť plakať, smiať sa, smútiť, radovať sa a milovať. Takú lásku chcem.
Chcem lásku ako za starých čias, pretože je krásna a nikdy neumrie.
