unsplash.com

Plakala by som, Bože, nikto ani len netuší ako rada by som sa vyplakala. Len tak, otvoriť si víno, vypiť pohárik, dva a potom sedieť na zemi a plakať. Nemám na nič náladu, chuť. Keď si spomeniem, ako sme včera sedeli u mňa na posteli a vravel si mi, že už ideš, ale ani si sa nepohol. Nechcelo sa ti, nechcelo sa ti pustiť ma tak, ako som ja nechcela pustiť teba. Chcela som spať v tvojom náručí… stále chcem. Zaspať blízko pri tebe a ráno sa zobudiť skôr ako ty, aby som sa mohla pozerať ako spíš.

zdroj: pexels.com

Pamätáš si, ako sme u teba naposledy prespali? Zobudil si sa skôr ako ja. Bol si dlho preč a ja som sa zobudila a posteľ bola prázdna. Vyľakala som sa, ale únavou som nestihla nič spraviť, proste ma skolila. Bol to zlý pocit, ležať na veľkej posteli sama. No keď som sa zobudila potom znova, bol si pri mne. Nezobudil si ma. Zobudila ma vôňa cigariet a kávy. Neviem prečo, ale na tebe cigarety voňajú. Pozrela som sa na teba rozospatými očami a ty si sa usmial. Bez slova som sa k tebe pritúlila a znova na malú chvíľu zaspala. Milujem spánok na tvojej hrudi. Počujem tlkot srdca a cítim to teplo.

Už niekoľkokrát som sa zobudila na tvoje chrápanie. Vždy som sa len usmiala a znova sa ponorila do spánku.

zdroj: unsplash.com

Pri našej poslednej spoločnej noci som dlho plakala, nepočul si ma, spíš naozaj tvrdo, čomu som v tej chvíli bola vďačná. Plakala som naozaj dlho. Nevedela som prečo, všetko to na mňa padlo a uvedomila som si, že tam pri tebe nemôžem spať. Nedalo sa to. Musela som sa presunúť na druhú stranu tvojej obrovskej manželskej postele, v ktorej sme sa už toľkokrát milovali a smiali sa, v ktorej sme sa bili o jedlo a o to, aký film si pustíme. Cítila som vnútri mňa ťažobu, ťahala ma ku dnu ako kameň ku dnu jazera. Nemohla som dýchať, potrebovala som zo seba dostať všetok smútok. Ani neviem kedy som zaspala, ale zaspala som na druhej strane postele, ako si ležal ty. Presne tam, kde som sa aj ráno zobudila.

Nič si netušil, tak ako nič netušíš teraz. Nechcem ti to hovoriť, nechcem ti hovoriť aká citlivá v skutočnosti som, ako ma zrania aj škaredé slová od ľudí, ktorých ani nepoznám. Ako ma bolí každý deň bez teba a ako sa vždy teším na to, ako prídeš.

Niekedy si pred spánkom želám, aby si sa mi sníval. Aby sa mi snívalo to, ako ma objímaš a bozkávaš na čelo. Ako znova cítim tú vôňu cigariet a voňavky.

Chýbaš mi.

Toto sa oplatí čítať

Viac z kategórie Z-Blog