Tvoje by­tie je krásne. Na­priek tomu, že to nech­ceš pri­pus­tiť, vždy je tu pár dô­vo­dov, ktoré ti na­s­päť za­hrejú srdce a roz­žia­ria tvár. Len nie­kedy svoj úsmev pred­beh­neš tak veľmi, že za­tiaľ, čo ty se­díš na ko­neč­nej vla­ko­vej za­stávke, on ešte ani ne­na­stú­pil. Po­tre­buje čas. A tak len ča­káš zlo­mená, zro­nená a ra­nená.

V tomto ob­dobí  pre­ží­vaš veľa, ja viem. Jed­nou z vecí je, že zís­ka­vaš su­per­schop­nosť vy­vrá­tiť všetky „láska-vé“ slová. Uve­diem prí­klad ?

zdroj: unsp­lash.com

Zíde z očí (NE)zíde z mysle. – Ni­kdy pred­tým si si ne­uve­do­mo­vala váž­nosť týchto slov. Aj keď už dávno od­išiel, u teba stále os­tal ? Možno by sti­hol ab­sol­vo­vať aj plavbu okolo sveta, možno aj dve, tri, no stále by to bolo jed­no­duch­šie a možno aj krat­šie, ako sko­čiť cez pa­lubu z lode me­nom tvoja hlava.

– No na­ko­niec i tak po­sádku po­str­číš do vody, nie je tak ?

Láska ne­bolí, skla­ma­nie bolí. –  Si pre­sved­čená, že to nie je pravda a hlad­káš pri­tom svoje sr­diečko. Veď cí­tiš lásku a tá ťa bolí. Tá ťa pri­náša do šia­len­stva. Do­konca až tak, že náv­števa psy­cho­lóga ti už ne­príde ako ne­zmy­sel. Si z toho smutná, una­vená a skla­maná.

– Aha.  Tak cí­tiš skla­ma­nie a to bolí ?

Je to priam také zlo­žité ako my ženy. Sama ne­viem, ku kto­rej strane sa mám pri­klo­niť. Raz som pre­sved­čená o jed­nej a raz o dru­hej. No vždy ešte exis­tujú ži­votne pravdy. Vra­vím pravdy, lebo tým ve­rím 100%ne. Dú­fam, že aj ty. A ak nie, za­čni! V ob­dobí ča­ka­nia na vlak ti i tak nič iné ne­os­táva.

zdroj: unsp­lash.com

Čas lieči. – Tak, ako vie sce­liť zlo­menú ruku či nohu, rov­nako za­hojí aj zlo­mené srdce. Je pravda, že čas nie je tou naj­rých­lej­šou me­tó­dou, no ur­čite tou na­jú­čin­nej­šou. A či je bez­bo­lestná? Ur­čite nie, ale ty to už dobre vieš. Vieš aj to, že za to ča­ka­nie to stojí. Si do­sta­točné silná a svoja, zvlád­neš to. Ne­zna­mená to nič iné, ako žiť a ča­kať na deň, kedy sa zo­bu­díš a žiadna ťa­žoba či smú­tok ťa spre­vá­dzať ne­bude.  Ne­zna­mená to ale , že si na všetko za­budla. Je to len vý­sle­dok prí­chodu vlaku do sta­nice.

Komentáre