Tvoje bytie je krásne. Napriek tomu, že to nechceš pripustiť, vždy je tu pár dôvodov, ktoré ti naspäť zahrejú srdce a rozžiaria tvár. Len niekedy svoj úsmev predbehneš tak veľmi, že zatiaľ, čo ty sedíš na konečnej vlakovej zastávke, on ešte ani nenastúpil. Potrebuje čas. A tak len čakáš zlomená, zronená a ranená.
V tomto období prežívaš veľa, ja viem. Jednou z vecí je, že získavaš superschopnosť vyvrátiť všetky „láska-vé“ slová. Uvediem príklad ?
zdroj: unsplash.com
Zíde z očí (NE)zíde z mysle. – Nikdy predtým si si neuvedomovala vážnosť týchto slov. Aj keď už dávno odišiel, u teba stále ostal ? Možno by stihol absolvovať aj plavbu okolo sveta, možno aj dve, tri, no stále by to bolo jednoduchšie a možno aj kratšie, ako skočiť cez palubu z lode menom tvoja hlava.
– No nakoniec i tak posádku postrčíš do vody, nie je tak ?
Láska nebolí, sklamanie bolí. – Si presvedčená, že to nie je pravda a hladkáš pritom svoje srdiečko. Veď cítiš lásku a tá ťa bolí. Tá ťa prináša do šialenstva. Dokonca až tak, že návšteva psychológa ti už nepríde ako nezmysel. Si z toho smutná, unavená a sklamaná.
– Aha. Tak cítiš sklamanie a to bolí ?
Je to priam také zložité ako my ženy. Sama neviem, ku ktorej strane sa mám prikloniť. Raz som presvedčená o jednej a raz o druhej. No vždy ešte existujú životne pravdy. Vravím pravdy, lebo tým verím 100%ne. Dúfam, že aj ty. A ak nie, začni! V období čakania na vlak ti i tak nič iné neostáva.
zdroj: unsplash.com
Čas lieči. – Tak, ako vie sceliť zlomenú ruku či nohu, rovnako zahojí aj zlomené srdce. Je pravda, že čas nie je tou najrýchlejšou metódou, no určite tou najúčinnejšou. A či je bezbolestná? Určite nie, ale ty to už dobre vieš. Vieš aj to, že za to čakanie to stojí. Si dostatočné silná a svoja, zvládneš to. Neznamená to nič iné, ako žiť a čakať na deň, kedy sa zobudíš a žiadna ťažoba či smútok ťa sprevádzať nebude. Neznamená to ale , že si na všetko zabudla. Je to len výsledok príchodu vlaku do stanice.
