Asi som sa do teba zaľúbila príliš skoro, a zrejme som sa do teba zaľúbila príliš veľa. A pravdepodobne v tebe vidím viac, ako by som mala, a ako sa v tebe ukrýva. A možno sa mýlim. Možno si naozaj ten pravý. Osudový. Posledný.
Ale nie teraz. Toto určite nie je čas vhodný pre nás. Sme v komplikovanom období, kde sa zdá byť všetko ťažké. Alebo si to možno spôsobujeme sami, kto vie. Ale pôsobí to na mňa dojmom, že je všetko proti nám. A že už aj ty sám začínaš byť proti.
Nechcem byť tá, ktorá ťa bude naháňať. Ja ťa naháňať nebudem, fakt. Možno na teba budem myslieť 24/7, ale neozvem sa ti, ak nebudem cítiť záujem. Nebudem ťa kontrolovať a bombardovať správami či hovormi, len mi behom dňa, prosím, napíš ako sa máš, či si v poriadku a či aj ty na mňa myslíš aspoň trochu. Nepotrebujem vedieť priebeh tvojho dňa a každý detail, len chcem vedieť, že si v poriadku. Že si občas spomenieš na mňa, a že ti nie som ukradnutá. Nechcem, aby si robil nejaké veľké činy, či mi vyjadroval lásku nezvyčajnými spôsobmi, len tu prosím buď. Ako na začiatku.
Veď je tak krásne ľúbiť sa. Nesnaž sa medzi nás vložiť priepasť, keď som tvojou prvou myšlienkou ráno a poslednou večer. Daj mi ten pocit, že ma ľúbiš a nehraj sa na chladného, ktorému na tom nezáleží. Takých je mnoho. Ja to nechcem vzdať, ja chcem pre to urobiť všetko. Dokázať ti, že budem pri tebe v dobrom, aj v zlom, bez ohľadu na to, čo sa bude diať. Tak prečo sa snažíš zrazu celý dej otočiť, keď je nám obom toto celé proti srsti? Veď s nikým iným som nezažila tak intenzívne pohľady do očí a dotyky ako s tebou. Také iskrenie a prepojenie, ako sme mali v tú noc, keď sme sa toľko nasmiali a bez zábran vymieňali bozky na verejnosti. Nesnaž sa nahovoriť si, že to pre teba nič neznamenalo.
Tak sa rozhodni, ktorým smerom sa chceš vydať, len nestoj niekde uprostred s nádejou, že budem čakať dokonca. Lebo nebudem.
