Z dovolenky v Chorvátsku spred štyroch rokov som si odniesla jeden špeciálny suvenír. Nemyslím si, že o tom vieš, avšak pre mňa má istú symboliku. Pripomína mi totiž teba.
Deťom sa zvykne vravieť, že nemôžu cítiť lásku, ale ak to, čo som k tebe cítila a na čo doposiaľ spomínam, nebola láska, i keď tá detská, potom neviem, čo by to malo byť.
Akonáhle moje telo osviežuje slaná morská voda a nohy mi pokrýva piesok, spomeniem si na teba. Na to, ako sme spoločne zvykli sledovať západ slnka a ako som sa starým rodičom, s ktorými som tú „inkriminovanú“ dovolenku trávila, vyhovárala, že sa chcem ísť iba prejsť po nočnej pláži a že sa zakrátko vrátim.
Keď priplávam na breh a nasadzujem si žabky, spomeniem si na to, ako mi pri našom stretnutí jedna nešťastne spadla do vody a odplávala pár metrov ďalej. Spomeniem si na to, ako som pre ňu nemusela chodiť, pretože ty si sa ochotne, bez akýchkoľvek slov, vrhol do vody a podal si mi ju. Pripomeniem si moment, ako si sa mi zadíval do očí a moje mierne naivné, štrnásťročné srdiečko sa rozbúšilo, až mi šlo vyskočiť z hrude.
Bola to detská láska. Ale práve tú si človek zapamätá najlepšie, nie snáď?
Keď ležím na pláži na deke, spomeniem si na to, ako ste aj spolu so svojou rodinkou hrali neďaleko nás na deke karty a spolu so svojimi súrodencami ste sa smiali na tom, ako vaši rodičia prehrávali. Možno ťa nechávali rodičia vyhrávať, avšak pre mňa si bol tým najväčším šampiónom.
Keď je slnko už za obzorom a na oblohe sa objavia prvé hviezdy, zacítim tvoje sladké pery na tých mojich. Spomeniem si na náš prvý a jediný letmý bozk, ktorý si mi venoval večer pred vašim odchodom. Vlastne sme medzi sebou ledva prehovorili, ale ten bozk vyjadril všetko, čo bolo nevypovedané.
I teraz cítim, ako mi búši moje srdce pri pomyslení na moju prvú detskú i letnú lásku. A aj keď viem, že si tento článok nikdy neprečítaš, vedz, že náš spoločne strávený čas a náš jediný zdieľaný bozk utkvel v mojej pamäti navždy.
Na detskú lásku sa totiž naozaj nikdy nezabúda.
