Na ľudské správanie má veľký vplyv nie len charakter človeka, ale aj spôsob, akým bol vychovaný. V dospelosti stretávame ľudí, ktorí majú rôzne problémy, rôzne „zlé“ prístupy chovania sa. Možno ich pozoruješ aj na sebe. Nie za všetky si však môžeš sama. Niekedy za to môže práve ten zlý vplyv rodičov, ktorý ťa poznačil na celý život. Aké situácie za to môžu?

Keď si sa ako dieťa rodičov bála

Pre niektorých rodičov je emocionálny útok synonymom lásky a pozornosti. Aj keď svoje deti milujú, ich lásku si vynucujú pocitom rešpektu a strachu. Sú náladoví, v jednu chvíľu ťa volá matka k stolu na obed, a o chvíľu už kričí ako zmyslov zbavená kvôli hračkám na zemi. Deti hneď vycítia, akú náladu rodič má a boja sa k nemu vôbec prehovoriť, aby sa vyhli hádke. Takto si zrejme žila v neustálom strachu z toho, či na teba nebude nakričané aj bez toho, aby si niečo vyviedla. Neskôr sa z teba stal utiahnutý človek, ktorý sa boja ozvať aj vtedy, ak na to má právo.

„Počúvaj nás, no vinu si nes sama“

Rodičia si myslia, že všetko vedia najlepšie a veľmi radi do života svojich detí zasahujú. Chcú pre nich samozrejme iba „to najlepšie“, no neuvedomujú si fakt, že každý z nás je iná osobnosť. Tiež zažili situáciu, keď neznášali svojich rodičov kvôli tomu, že sa im plietli do života, no pri vlastných deťoch na to akoby zabudli. Radia a rozkazujú, no keď sa v budúcnosti ich rada pre teba ukáže ako zlá, vinia z toho iba teba. Napríklad: rodičia ti vyhovárali každého frajera, ktorého si kedy mala. Žiaden nebol pre teba dosť dobrý. Keď sa z teba však stane dospelá žena, ktorá nemá rodinu, koho z toho vinia? Prečo si nenašla muža? Prečo nemáme vnúčatá, keď ich chceme?

Keď chceli, aby si bola dospelá, no nedali ti žiadne práva

Toto snáď pozná každý z nás. Rodičia chcú, aby sme boli zodpovední, učili sa, ako si vážiť peniaze, starať sa o svoje domáce zvieratko, … proste všetko robiť ako dospelý človek. Avšak v zápätí nám dávajú rozkazy o tom, čo môžeme a čo nemôžeme. Ako dcéra si dosť stará na to, aby si chodila na brigády, aby si šoférovala auto, no príliš mladá na to, aby si šla na rande. Jedna strana sa zráža s tou druhou. To naozaj nie je pre psychiku dospievajúceho človeka dobré. Ak je dieťa dosť staré na to, aby robilo zodpovedné veci, je dosť staré aj na to, aby pri riešení rodinnej situácie vyjadrilo svoj názor.

„Nie si dosť dobrá, tak sa ňou nesnaž byť“

Čím je sebavedomie dieťaťa nižšie, tým ľahšie sa ovláda. Toxickí rodičia dávajú dieťaťu najavo, v čom nie je dobré a znižujú jeho ego. Na tie husle nehráš až tak dobre ako tvoja spolužiačka. Nemala by si nosiť takúto sukňu, tá je pre chudšie dievčatá. Práve komentovanie vzhľadu dokáže najviac zabolieť. Takto z teba vyrastie zakomplexovaný človek, ktorý si za to ani nemôže. Opačným príkladom, no s rovnakým efektom, je situácia, kedy si sa ako dieťa zo všetkých síl snažila a aj vyhrávala jednu súťaž za druhou, no rodičia boli na to „najlepšie“ tak zvyknutí, že si to podľa nich nezaslúži pochvalu. Všetky tvoje úspechy považovali za samozrejmé.

Klamlivá dôvera

Toxickí rodičia nútia svoje deti, aby boli úprimné, a niekedy ich dokonca nútia, aby sa cítili vinní, ak sa nechcú podeliť o svoje pocity. Neskôr však tie isté dôverné informácie použijú proti nim. Ty si im dôverovala, zverila sa im s tajomstvami, no oni namiesto toho, aby si ich uchovali, pri prvej príležitosti ti ich začali vyčítať. Súkromie či osobný priestor vôbec nerešpektovali.

Prihlasujem do newslettera...

Dostávaj najlepšie novinky z Odzadu

Prihlásením sa do newslettera súhlasíte s podmienkami ochrany súkromia.