Baša Šte­vu­lová je naša ďaľ­šia #Slo­ven­kadna, ktorá je bý­valá pro­fe­si­onálna sno­wbo­ar­dis­tka. Baša je ob­rov­ská po­ho­ďáčka, ktorá nemá na­ozaj s ni­čím prob­lém a je­diné, po čom túži, je šťastný a spo­kojný ži­vot, ktorý sa zdá možno ako klišé, ale úp­rimne si po­ve­dzme, po čom viac tú­žime, ak nie po šťastí a dob­rých ľu­ďoch okolo seba?

Ahoj Baša. Taká kla­sická otázka, ale mys­lím, že pod­statná. Mohla by si sa nám na úvod pred­sta­viť a po­ve­dať niečo o sebe?

Vo­lám sa Bar­bora, ale teda ni­kto mi tak veru ne­ho­vorí. Mám roč­ného syna a čo­chvíľa 30 ro­kov. Zo­pár ro­kov som pro­fe­si­onálne sno­wbo­ar­do­vala od čoho mám mo­men­tálne pauzu, ale chcela by som sa k jaz­de­niu ur­čite vrá­tiť, av­šak, už skôr len tak sama pre seba.

Si aj v sú­kromí rov­nako od­hod­laná zdo­lá­vať pre­kážky tak, ako na sno­wbo­arde?

Ja pa­ra­doxne vô­bec nie­som sú­ťa­živý typ, to však ne­zna­mená, že pred pre­káž­kami za­tvá­ram oči. Sna­žím sa všetko rie­šiť s chlad­nou hla­vou, aj keď teda nie vždy sa to dá. Tak to bolo aj v sno­wbo­ar­dingu, vždy som si všetko naj­skôr pre­mys­lela a ne­vr­hala sa bez­hlavo len tak do ho­ci­čoho.

Čí­tala som razže ak člo­vek špor­tujevšetku zlú ener­giu si vy­bije na „bo­jisku“ a vo svo­jom sú­krom­nom ži­vote je po­koj­nejšívy­rov­na­nejší a po­zi­tív­nejšíMys­líš si, že je to pravda?
Ono to je asi in­di­vi­du­álne, veď koľko špor­tov­cov má sklony k ag­re­si­vite. Skôr ide o to, že špor­tom či už ak­tív­nym alebo prí­le­ži­tost­ným si člo­vek hlavu vy­vetrá, od­re­a­guje sa a podľa mňa ne­ga­tívnu ener­giu pre­mení na po­zi­tívnu. Nie­koho po­teší šport, nie­koho dobré jedlo, na­ozaj ťažko po­ve­dať. Ja za seba mô­žem po­ve­dať, že keď idem na tré­ning, prí­dem do­mov naj­viac spo­kojná a psy­chicky od­dýc­hnutá.
Na koľko teba ovplyv­nil šport v sú­krom­nom ži­vote? 

Po­merne dosť. Veľa som sa vďaka sno­wbo­ar­dingu na­učila. Ta­kého toho prak­tic­kého zo ži­vota, čo sa člo­vek v škole ne­naučí tým sa­moz­rejme nech­cem pod­ce­ňo­vať vzde­la­nie, ale tie roky ces­to­va­nia boli ur­čite veľmi uži­točné, ne­ho­vo­riac o všet­kých tých zá­žit­koch. Sem tam veru pre­mýš­ľam nad tým, ako by to bolo, keby som ne­jaz­dila a čo by som asi ro­bila te­raz, kde by som bola.

Ins­ta­gram: ba­sas­te­vu­lova

Je o tebe známe, že si už ako te­e­na­ger od­išla do za­hra­ni­čia a pre­šla kus svetaMys­líš si, že je pre dneš­ného mla­dého člo­veka nutné za­žiť si aj „iný“ svet
Ces­to­vala som za sno­wbo­ar­din­gom od za­čiatku stred­nej školy. Prvý roč­ník som ešte ako tak vy­cho­dila a po­tom som už mala in­di­vi­du­álny plán a do školy cho­dila ro­biť len skúšky. Ja by som ur­čite do­priala kaž­dému ces­to­vať a ces­to­vať veľa. Aj na­šej ro­dine oveľa viac. Člo­vek sa na svet po­zerá inak, keď ho as­poň z časti pre­ces­tuje a nie je za­sek­nutý doma na tom is­tom mieste.
Akú naj­cen­nej­šiu radu si do­stalakto­rou si sa ria­dila?
To­máš, môj muž, mi raz po­ve­dal, že sa ne­treba uspo­ko­jo­vať s ve­cami a si­tu­áciami, v akých sa mo­men­tálne člo­vek na­chá­dza, ale má na sebe ďa­lej pra­co­vať. No a úp­rimne, keby som sa týmto ria­dila v čase, keď som jaz­dila som si istá, že by som to mohla do­tiah­nuť oveľa ďa­lej. Av­šak v tom da­nom mo­mente som sa uspo­ko­jila s tým, čo som mala.

Ins­ta­gram: ba­sas­te­vu­lova

Aké sú tvoje ví­zie do bu­dúcna? Kde sa vi­díš o 10 ro­kov?
Presne viem kde! Dom na de­dine, veľká záh­radka s ovo­cím a ze­le­ni­nou, 3 deti, aby To­biš­kovi ne­bolo smutno a mali sme veľa zá­bavy a ra­dosti. Možno to nie­komu príde na­ivné alebo ako klišé, ale ne­viem pop­ravde, čo viac by som si mala že­lať. A ešte sa­moz­rejme skvelú prácu, ktorú by som mohla ro­biť z domu a tak do mesta ces­to­vať čo naj­me­nej.
Chcela by si sa vrá­tiť k svojmu po­vo­la­niu alebo by si chcela skú­siť niečo nové?
Pro­fe­si­onálne už ur­čite nie. Táto etapa je za mnou, bolo to na­ozaj skvelé, ale te­raz je čas zase na niečo iné a lep­šie. Av­šak jaz­diť stále bu­dem a túto se­zónu si chcem od­jaz­diť aj zo­pár zá­vo­dov. 

Povedz nám, ako si pred­sta­vu­ješ svoj ide­álny deň.

Spať celú noc ne­pre­ru­šene, zo­bu­diť sa ráno o de­via­tej, ísť na brunch nie­kam s ka­moš­kami a deťmi, ne­skôr malý vý­let tu v okolí a ve­čera s vín­kom (aj To­má­šom) doma. To je také re­álne. To ne­re­ál­nej­šie by za­čalo tiež tým spán­kom, ale po­kra­čo­valo nie­kde pri mori, kde sa dá sur­fo­vať v plav­kách, nie ne­op­réne a kde ovo­cie chutí slad­šie, ako u nás. 

Ins­ta­gram: ba­sas­te­vu­lova

Ako sa zme­nil tvoj ži­vot po na­ro­dení tvojho syna To­biáša? 
Me­nej spím!!! Och je to sa­moz­rejme ob­rov­ská zmena, to sa snáď nedá ani opí­sať, teda ok­rem toho, že je to tá naj­väč­šia a naj­lep­šia zmena v ži­vote. Me­nia sa pri­ority, po­ze­rám sa na veci tro­chu inak, ako keď škria­tok ne­bol a som roz­hodne viac spo­kojná, od kedy ho máme.
Pred pár me­siacmi si zís­kala oce­ne­nie Slo­venka roka. Pre­zraď­nám teda tvoj re­cept na úspech, čo za úspech po­ža­du­ješ a čo je pre teba v ži­vote naj­väč­šiou mo­ti­vá­ciou?
No to mi je ináč stále zá­ha­dou s tou Slo­ven­kou roka. Ja to ne­po­va­žu­jem za ne­jaký úspech, ale za veľmi veľmi milú okol­nosť a vô­bec prí­le­ži­tosť byť no­mi­no­vaná. A re­cept na úspech? Veď každý sme úspešní svo­jim spô­so­bom v tom, čo ro­bíme a dô­le­žité je to ro­biť naj­lep­šie, ako vieme a s lás­kou. Pre mňa je úspech to, že mám naj­lep­šieho pria­teľa na svete, kiežby ta­kých ľudí ako je on bolo na svete viac a sa­moz­rejme to malé bá­bätko. Ale čo sa týka mo­ti­vá­cie, tak tou je pre mňa ur­čite to, keď viem, že mô­žem ľudí in­špi­ro­vať.

Komentáre