Čo sa skrýva za lac­ným mód­nym kús­kom za 5 eur? Zne­čis­te­nie pôdy, plyt­va­nie hek­to­lit­rov vody a utlá­ča­nie za­mest­nan­cov. Fast fas­hion má ne­ga­tívny do­pad nie­len na ži­votné pro­stre­die, ale aj na ku­pu­jú­cich. Poď sa do­zve­dieť, ako proti tomu bo­jo­vať a žiť lep­šie.

Keď rých­losť padne na škodu

Po­jem rýchla móda bol pr­vý­krát po­u­žitý v 90. ro­koch mi­nu­lého sto­ro­čia v den­níku New York Ti­mes, keď ZARA vstú­pila na ame­rický trh. Táto značka vtedy vy­hlá­sila, že do­káže do­stať mo­dely z pre­hlia­dok do ob­cho­dov za 2 týždne!

O tom, aký do­pad malo zrých­le­nie od­po­vedá jedna zo za­kla­da­te­liek In­šti­tútu pre roz­voj udr­ža­teľ­nej módy, Alž­beta Ir­hová, „v roku 2017 odevné firmy boli schopné vy­pro­du­ko­vať ne­uve­ri­teľ­ných 80 mi­liárd ku­sov ob­le­če­nia. Z tohto množ­stva 2/3 ne­pre­da­ných odev­ných kús­kov skon­čilo ešte v ten rok na sk­ládke.“

Alž­beta Ir­hová upo­zor­ňuje aj na zmenu ná­kup­ného sprá­va­nia u spot­re­bi­te­ľov, „za po­sled­ných 20 ro­kov na­ku­pu­jeme šty­ri­krát viac ob­le­če­nia a no­síme ho o po­lo­vicu krat­šie. Naše šat­níky sú pre­pl­nené, pre­tože sa k ob­le­če­niu sprá­vame ako k jed­no­ra­zo­vej zá­le­ži­tosti.“

View this post on Ins­ta­gram

Na ve­čer si dáme ešte jednu šta­tis­tiku. 20% ce­lo­sve­to­vého zne­čis­te­nia vôd je pre­uká­za­teľne spo­jené s vý­ro­bou ob­le­če­nia. A keď sme už pri tej vode – pe­riete si nové ob­le­če­nie pred pr­vým ob­le­če­ním?😉 #ip­rum #slo­va­kia #swap #mi­ni­ma­lism #style #fas­hion #mi­ni­ma­list #sus­tai­nab­les­tyle #bio­cot­ton #cap­su­le­ward­robe #bu­y­less­bu­y­bet­ter #sus­tai­nab­le­de­sign #sus­tai­nab­le­ward­robe #gots­cer­ti­fied #sus­tai­nab­le­tex­ti­les #bu­y­less­cho­ose­well #eve­ry­da­y­ma­de­well #fas­hi­on­re­vo­lu­tion #fair­fas­hion #sus­tai­nab­leb­rand #qu­ali­ty­o­ve­rqu­an­tity #sus­tai­nab­lec­lot­hing #kno­wy­our­source #eco­fas­hion #ho­wits­made #slo­wfas­hion #slo­wli­fes­tyle #kno­wy­our­fac­to­ries #who­ma­de­myc­lot­hes #sus­tai­nab­le­lu­xury

A post sha­red by IP­RUM (@ip­rum_) on

K prob­lému fast fas­hion sa vy­jad­ril aj man­žel­ský pár, ktorý za­lo­žil značky udr­ža­teľ­nej módy LESS, „fast fas­hion ničí našu pla­nétu, ve­die ju k zá­niku a sub­jek­tívne ob­me­dzuje naše mys­le­nie. Člo­vek si to ani ne­uve­do­muje, ale stáva sa ot­ro­kom sa­mého seba. Ne­us­tále na­ku­puje a ob­klo­puje sa čisto ma­te­riálne. Je to jed­no­du­ché, re­la­tívne lacné, ale nad­mieru ne­bez­pečné. Ak ne­zme­níme naše mys­le­nie a sprá­va­nie, tak nás to po­hltí.“

Ka­ta­rína Hu­ty­rová, ktorá stojí za znač­kou NO­SENE® a tiež vy­jad­rila na túto prob­le­ma­tiku: „Fast fas­hion je dnes ne­sku­točný ko­los, ktorý má veľký vplyv na čer­pa­nie prí­rod­ných zdro­jov, ži­voty ľudí, ktorí ob­le­če­nie šijú a nás sa­mot­ných. Ako sme sa do­stali do fázy, kedy môže byť tex­tilný prie­my­sel dru­hým naj­väč­ším zne­čis­ťo­va­te­ľom pla­néty? Na­ozaj je nutné pro­du­ko­vať mi­liardy ku­sov ob­le­če­nia pre naše po­te­še­nie?“

Módu mám veľmi rada, av­šak mrazí ma, keď vi­dím, aký ne­sku­točný vplyv má na cel­kový chod na­šej pla­néty.

Čo sa stane, ak ne­zme­níme naše sprá­va­nie? „Prí­deme na­prí­klad o pitnú vodu, množ­stvo prí­rod­ných zdro­jov a to len preto, aby sme si stále viac a viac ku­po­vali z re­ťaz­cov, ktoré pro­du­kujú mi­li­óny ku­sov ob­le­če­nia ročne,“ Ka­ta­rína Hu­ty­rová vy­me­núva ná­strahy, kto­rým če­líme.

zdroj: pi­xa­bay.sk

Ná­strahy fast fas­hion

Ob­le­če­nie, ktoré bežne no­síme, je naj­čas­tej­šie vy­ro­bené zo zme­so­vého ma­te­riálu. Zložky tohto ma­te­riálu môžu byť buď prí­rodné, alebo syn­te­tické. Čo sa týka prí­rod­ných zlo­žiek, ide o ľan a ba­vlnu. Alž­beta Ir­hová, ktorá je tak­tiež za­kla­da­teľ­kou udr­ža­teľ­nej mód­nej značky Bag­bet, opi­suje, kde vzniká prob­lém pri pes­to­vaní týchto rast­lín, „ba­vlna je rast­linka, ktorá po­tre­buje veľa vody a je veľmi ná­chylná na škod­cov. Na od­strá­ne­nie škod­cov na ba­vl­ní­koch sa v sú­čas­nosti po­u­žíva okolo 25 % sve­to­vej pro­duk­cie pes­ti­cí­dov.“

Ne­ho­vo­riac o tom, že 90 % ob­le­če­nie ob­sa­huje syn­te­tické po­ly­me­rové vlákna vy­ro­bené z ropy. Ta­kéto kúsky z nášho šat­níka sa môžu roz­kla­dať nie­koľko de­sia­tok až sto­viek ro­kov.

Pri ma­so­vej vý­robe ode­vov pri­náša ďal­šie ri­ziko, ktoré vzniká pri sa­mot­nom far­bení ma­te­riálu alebo spra­co­vaní kože. „Na za­far­be­nie alebo od­far­be­nie ma­te­riá­lov je po­trebné po­u­žiť veľa vody a far­biva,“ upo­zor­ňuje Alž­beta Ir­hová, „ta­kýmto spô­so­bom vzniká veľké množ­stvo od­pa­do­vej vody ob­sa­hu­jú­cej škod­livé che­mi­ká­lie. Ak sa táto voda ne­vy­čistí, na­stáva zne­čis­te­nie pôdy, po­d­zem­ných vôd a vod­ných ciest.“

Ob­le­če­nie vy­ro­bené z fast prie­myslu má nie­len ne­ga­tívny do­pad na ži­votné pro­stre­die, ale aj na sa­mot­ných za­mest­nan­cov. „Odevné fab­riky v Ban­gla­déži za­mest­ná­vajú väč­ši­nou ženy, kto­rých mzda je men­šia než mi­ni­málna. Ča­sto­krát im vý­plata ne­pok­ryje aj ná­klady na ži­vo­by­tie,“ opi­suje za­kla­da­teľka značky Cré­eme, udr­ža­teľ­nej spod­nej bie­lizne. Rov­nako sú na tom aj fab­riky v Ázii či v Af­rike.

Ohod­no­te­nie týchto pra­cov­ní­kov je ča­sto­krát hl­boko pod hod­no­tou mi­ni­mál­nej mzdy na po­kry­tie zá­klad­ných ži­vot­ných a zdra­vot­ných ná­kla­dov.

Až 90 % oblečenia je vyrobené z ropy. Aj toto sa skrýva za fast fashion
zdroj: pe­xels.com

Za­chrá­niť rovná sa spo­ma­liť

In­šti­tút pre roz­voj udr­ža­teľ­nej módy vidí svetlo ná­deje v kon­cepte po­ma­lej módy, ktorý hlása ná­vrat k hod­no­tám a kva­lite. S touto fi­lo­zo­fiou veľmi úzko sú­visí aj po­jem udr­ža­teľná móda. Jej hlav­ným cie­ľom je sys­tém za­cho­vať pre bu­dúce ge­ne­rá­cie.

„Chce od nás ľudí, aby sme spo­ma­lili a ve­no­vali do­sta­tok času tomu, čo v sku­toč­nosti po­tre­bu­jeme,“ opi­suje man­žel­ský pár zo značky LESS a ďa­lej do­dáva, „po­malá móda po­zi­tívne pod­po­ruje lo­kálny trh, kva­litu nad kvan­titu, eko­sys­tém a spo­loč­nosť, v kto­rej ži­jeme.“

K téme udr­ža­teľ­nej módy sa raz vy­jad­rila aj Vi­vienne West­wood, ktorá sa riadi hes­lom „Buy less, cho­ose well, make it last“, teda ku­pu­jeme me­nej, sta­rost­livo vy­be­rajme, aby nám to po­tom mohlo čo naj­dl­h­šie vy­dr­žať.

View this post on Ins­ta­gram

Módny prie­my­sel je ce­lo­sve­tovo zod­po­vedný za 92 mi­li­ó­nov ton od­padu ročne. Pred­sta­vuje to 4% z cel­ko­vého množ­stva 2,12 mi­liárd ton od­padu, ktoré ako ľu­dia ročne vy­pro­du­ku­jeme. 😱 Do tohto množ­stva je ok­rem od­padu, ktoré vy­pro­du­kujú spot­re­bi­te­lia, za­po­čí­tané aj ob­rov­ské množ­stvo tzv. cut­ting floor od­padu, čo je od­pad, ktorý vzniká pri vý­robe a stri­haní lá­tok. SWAP je jed­nou z mož­ností ako zní­žiť množ­stvo od­padu, ktoré ako spot­re­bi­te­lia tvo­ríme. Vďaka SWA­Po­va­niu sa môže ne­no­sené ob­le­če­nie z va­šich skríň do­stať na­spať do obehu a tým sa vyhne ceste na sk­ládku alebo do spa­ľovne, kde by skon­čilo. #les­swaste #nop­las­tic #ze­ro­waste #sus­tai­nab­le­fas­hion #et­hi­cal­fas­hion #con­sci­ous­fas­hion #slo­wfas­hion #eco­fas­hion #sus­tai­na­bi­lity #slo­va­kia #bra­ti­slava #or­ga­nic #fas­hi­onb­log­ger #re­cycle #ve­gan #who­ma­de­myc­lot­hes #et­hi­cal #upcyc­ling #sus­tai­na­bi­lity #sus­tai­nable #sus­tai­nab­le­li­ving #eco (Zdroj: re­port Pulse of the In­dus­try, 2017, Co­pen­ha­gen Fas­hion Sum­mit)

A post sha­red by IP­RUM (@ip­rum_) on

Po­zi­tív­nou sprá­vou je, že svet vníma tento prob­lém a za­čal proti nemu aj bo­jo­vať. Pred­ne­dáv­nom or­ga­ni­zá­cia Fas­hion Re­vo­lu­tion in­for­mo­vala, že firma Dy­eocoo vy­vi­nula tech­no­ló­giu, ktorá umož­ňuje za­far­biť látku bez kvapky vody, či che­mi­ká­lie. Dy­ecoo na to po­u­žíva me­tódu stlá­ča­nia CO2 pod vy­so­kým tla­kom. Oxid uhli­čitý sa takto roz­pustí vo farbe a hl­boko sa za­pustí do látky.

Látku ná­sledne nie je po­trebné po za­far­bení su­šiť. Celý tento pro­ces trvá pod­statne krat­šie a zá­ro­veň je aj fi­nančne me­nej ná­ročný. „Aj ta­kéto tech­no­ló­gie a zod­po­vedný prí­stup odev­ných zna­čiek môžu vý­razne zlep­šiť cel­kovú si­tu­áciu v odev­nom prie­mysle,“ do­dáva Alž­beta Ir­hová.

 

Udr­ža­teľná móda na Slo­ven­sku

Ka­ta­rína Hu­ty­rová si myslí, že ľu­dia na Slo­ven­sku ve­dia zme­niť ná­kupné sprá­va­nie a viesť tak eko­lo­gic­kejší ži­vot. Len sme spo­hodl­neli, čo je spô­so­bené bež­ným vý­vo­jom, ktorý tu na­stal po ot­vo­rení hra­níc. Naši ro­di­čia žili v ne­dos­tatku, preto chcú dnes mať stále viac a viac ob­le­če­nia, toto sme tiež zde­dili aj my, a tak sa za­hl­cu­jeme ve­cami, ktoré nás vlastne ani ne­ro­bia šťast­nými, pre­tože prí­beh za nimi je prázdny,“ opi­suje svoje dojmy.

zdroj: pi­xa­bay.sk

 „Na to aby aj naše sprá­va­nie malo vi­di­teľný do­sah ne­mu­síme ube­rať veľmi z kom­fortu, ktorý máme, stačí, ak si pre­mys­líme ako aj my mô­žeme drob­nými krokmi pris­pieť k zod­po­ved­nej­šiemu sprá­va­niu seba, svojho oko­lia a ro­diny. A to už na konci dňa bude mať vi­di­teľný do­sah,“ vy­jad­ruje sa k téme fast fas­hion Ka­ta­rína Hu­ty­rová.

Naše ná­kupné sprá­va­nie vieme zme­niť. Le­niví ur­čite nie sme, len sme po­hodlní.

Slo­venky sú voči udr­ža­teľ­nej móde ešte stále os­tý­chavé. Po­dobný ná­zor za­stáva aj In­šti­tút pre roz­voj udr­ža­teľ­nej módy, av­šak vidí aj svetlo na konci tu­nela „aj keď si­tu­ácia v ob­lasti udr­ža­teľ­nej módy nie je na Slo­ven­sku veľmi ide­álna, veľký po­krok vi­díme as­poň v tom, že sa o tejto téme ho­vorí čo­raz viac mé­diách.“

View this post on Ins­ta­gram

Je po­trebné si uve­do­miť si, že stále na svete exis­tujú lo­ka­lity, kde ľu­dia ne­majú prí­stup k pit­nej vode. Vy­be­rajme si ob­le­če­nie zod­po­vedne a ve­dome. Či už pri na­ku­po­vaní alebo pri SWA­Po­vaní. Ak tú­žite na­prí­klad po no­vých rif­liach, skúste si ich naj­skôr nájsť na SWAPe. Ak ne­bu­dete uspešní mô­žete nav­ští­viť se­cond-hand, kde majú každý me­siac novú ko­lek­ciu. Ak ani tam ne­náj­dete vaše vy­sní­vané no­ha­vice, skúste pod­po­riť lo­kálny di­zajn alebo si jed­no­du­cho do go­oglu na­píšte "sus­tai­nable je­ans brands" a roz­šírte si ob­zory😎 Na svete už v tejto dobe exis­tuje množ­stvo zna­čiek, pri­stu­pu­jú­cich v móde zod­po­vedne! Ne­za­bú­dajte, že na­šim ná­ku­pom vy­jad­ru­jeme ná­zor 💡 a pod­po­ru­jeme myš­lienku. Na­ku­pujme múdro♻️ #ip­rum #slo­va­kia #swap #mi­ni­ma­lism #style #fas­hion #mi­ni­ma­list #sus­tai­nab­les­tyle #bio­cot­ton #cap­su­le­ward­robe #bu­y­less­bu­y­bet­ter #sus­tai­nab­le­de­sign #sus­tai­nab­le­ward­robe #gots­cer­ti­fied #sus­tai­nab­le­tex­ti­les #bu­y­less­cho­ose­well #eve­ry­da­y­ma­de­well #fas­hi­on­re­vo­lu­tion #fair­fas­hion #sus­tai­nab­leb­rand #qu­ali­ty­o­ve­rqu­an­tity #sus­tai­nab­lec­lot­hing #kno­wy­our­source #eco­fas­hion #ho­wits­made #slo­wfas­hion #slo­wli­fes­tyle #kno­wy­our­fac­to­ries #who­ma­de­myc­lot­hes #sus­tai­nab­le­lu­xury

A post sha­red by IP­RUM (@ip­rum_) on

Za­kla­da­te­lia značky LESS sa sna­žia pod­po­ro­vať kon­cept po­ma­lej módy a na­bá­dajú k tomu, aby člo­vek ro­bil malé kroky, kto­rého by ho do­viedli k zdrav­šiemu ži­votu. O si­tu­ácii na Slo­ven­sku sa vy­jad­rili na­sle­dovne, „zmena a os­veta na Slo­ven­sku fun­guje, takže máme po­cit, že sa v nás čosi láme a mení k lep­šiemu.“

Aj ma­ji­teľka značky Cré­eme sú­hlasí s tým, že naj­viac zme­níme vtedy, ak za­čneme od seba. Zá­leží jej na na­šej pla­néte, a preto k svojmu ži­votu pri­stu­puje zod­po­ved­nej­šie. Zod­po­vedná je aj pri vý­bere a ná­kupe ob­le­če­nia, „pri na­ku­po­vaní sa mu­sím do ob­le­če­nia za­mi­lo­vať. A za­mi­lu­jem sa do neho na­toľko, že sa oň sta­rám, ošet­ru­jem, upra­vu­jem, opra­vu­jem a dbám na to, aby mi čo naj­dl­h­šie vy­dr­žalo.“

Komentáre