Čo sa skrýva za lacným módnym kúskom za 5 eur? Znečistenie pôdy, plytvanie hektolitrov vody a utláčanie zamestnancov. Fast fashion má negatívny dopad nielen na životné prostredie, ale aj na kupujúcich. Poď sa dozvedieť, ako proti tomu bojovať a žiť lepšie.
Keď rýchlosť padne na škodu
Pojem rýchla móda bol prvýkrát použitý v 90. rokoch minulého storočia v denníku New York Times, keď ZARA vstúpila na americký trh. Táto značka vtedy vyhlásila, že dokáže dostať modely z prehliadok do obchodov za 2 týždne!
O tom, aký dopad malo zrýchlenie odpovedá jedna zo zakladateliek Inštitútu pre rozvoj udržateľnej módy, Alžbeta Irhová, „v roku 2017 odevné firmy boli schopné vyprodukovať neuveriteľných 80 miliárd kusov oblečenia. Z tohto množstva 2/3 nepredaných odevných kúskov skončilo ešte v ten rok na skládke.“
Alžbeta Irhová upozorňuje aj na zmenu nákupného správania u spotrebiteľov, „za posledných 20 rokov nakupujeme štyrikrát viac oblečenia a nosíme ho o polovicu kratšie. Naše šatníky sú preplnené, pretože sa k oblečeniu správame ako k jednorazovej záležitosti.“
K problému fast fashion sa vyjadril aj manželský pár, ktorý založil značky udržateľnej módy LESS, „fast fashion ničí našu planétu, vedie ju k zániku a subjektívne obmedzuje naše myslenie. Človek si to ani neuvedomuje, ale stáva sa otrokom samého seba. Neustále nakupuje a obklopuje sa čisto materiálne. Je to jednoduché, relatívne lacné, ale nadmieru nebezpečné. Ak nezmeníme naše myslenie a správanie, tak nás to pohltí.“
Katarína Hutyrová, ktorá stojí za značkou NOSENE® a tiež vyjadrila na túto problematiku: „Fast fashion je dnes neskutočný kolos, ktorý má veľký vplyv na čerpanie prírodných zdrojov, životy ľudí, ktorí oblečenie šijú a nás samotných. Ako sme sa dostali do fázy, kedy môže byť textilný priemysel druhým najväčším znečisťovateľom planéty? Naozaj je nutné produkovať miliardy kusov oblečenia pre naše potešenie?“
Módu mám veľmi rada, avšak mrazí ma, keď vidím, aký neskutočný vplyv má na celkový chod našej planéty.
Čo sa stane, ak nezmeníme naše správanie? „Prídeme napríklad o pitnú vodu, množstvo prírodných zdrojov a to len preto, aby sme si stále viac a viac kupovali z reťazcov, ktoré produkujú milióny kusov oblečenia ročne,“ Katarína Hutyrová vymenúva nástrahy, ktorým čelíme.
Nástrahy fast fashion
Oblečenie, ktoré bežne nosíme, je najčastejšie vyrobené zo zmesového materiálu. Zložky tohto materiálu môžu byť buď prírodné, alebo syntetické. Čo sa týka prírodných zložiek, ide o ľan a bavlnu. Alžbeta Irhová, ktorá je taktiež zakladateľkou udržateľnej módnej značky Bagbet, opisuje, kde vzniká problém pri pestovaní týchto rastlín, „bavlna je rastlinka, ktorá potrebuje veľa vody a je veľmi náchylná na škodcov. Na odstránenie škodcov na bavlníkoch sa v súčasnosti používa okolo 25 % svetovej produkcie pesticídov.“
Nehovoriac o tom, že 90 % oblečenie obsahuje syntetické polymerové vlákna vyrobené z ropy. Takéto kúsky z nášho šatníka sa môžu rozkladať niekoľko desiatok až stoviek rokov.
Pri masovej výrobe odevov prináša ďalšie riziko, ktoré vzniká pri samotnom farbení materiálu alebo spracovaní kože. „Na zafarbenie alebo odfarbenie materiálov je potrebné použiť veľa vody a farbiva,“ upozorňuje Alžbeta Irhová, „takýmto spôsobom vzniká veľké množstvo odpadovej vody obsahujúcej škodlivé chemikálie. Ak sa táto voda nevyčistí, nastáva znečistenie pôdy, podzemných vôd a vodných ciest.“
Oblečenie vyrobené z fast priemyslu má nielen negatívny dopad na životné prostredie, ale aj na samotných zamestnancov. „Odevné fabriky v Bangladéži zamestnávajú väčšinou ženy, ktorých mzda je menšia než minimálna. Častokrát im výplata nepokryje aj náklady na živobytie,“ opisuje zakladateľka značky Créeme, udržateľnej spodnej bielizne. Rovnako sú na tom aj fabriky v Ázii či v Afrike.
Ohodnotenie týchto pracovníkov je častokrát hlboko pod hodnotou minimálnej mzdy na pokrytie základných životných a zdravotných nákladov.
Zachrániť rovná sa spomaliť
Inštitút pre rozvoj udržateľnej módy vidí svetlo nádeje v koncepte pomalej módy, ktorý hlása návrat k hodnotám a kvalite. S touto filozofiou veľmi úzko súvisí aj pojem udržateľná móda. Jej hlavným cieľom je systém zachovať pre budúce generácie.
„Chce od nás ľudí, aby sme spomalili a venovali dostatok času tomu, čo v skutočnosti potrebujeme,“ opisuje manželský pár zo značky LESS a ďalej dodáva, „pomalá móda pozitívne podporuje lokálny trh, kvalitu nad kvantitu, ekosystém a spoločnosť, v ktorej žijeme.“
K téme udržateľnej módy sa raz vyjadrila aj Vivienne Westwood, ktorá sa riadi heslom „Buy less, choose well, make it last“, teda kupujeme menej, starostlivo vyberajme, aby nám to potom mohlo čo najdlhšie vydržať.
Pozitívnou správou je, že svet vníma tento problém a začal proti nemu aj bojovať. Prednedávnom organizácia Fashion Revolution informovala, že firma Dyeocoo vyvinula technológiu, ktorá umožňuje zafarbiť látku bez kvapky vody, či chemikálie. Dyecoo na to používa metódu stláčania CO2 pod vysokým tlakom. Oxid uhličitý sa takto rozpustí vo farbe a hlboko sa zapustí do látky.
Látku následne nie je potrebné po zafarbení sušiť. Celý tento proces trvá podstatne kratšie a zároveň je aj finančne menej náročný. „Aj takéto technológie a zodpovedný prístup odevných značiek môžu výrazne zlepšiť celkovú situáciu v odevnom priemysle,“ dodáva Alžbeta Irhová.
Udržateľná móda na Slovensku
Katarína Hutyrová si myslí, že ľudia na Slovensku vedia zmeniť nákupné správanie a viesť tak ekologickejší život. „Len sme spohodlneli, čo je spôsobené bežným vývojom, ktorý tu nastal po otvorení hraníc. Naši rodičia žili v nedostatku, preto chcú dnes mať stále viac a viac oblečenia, toto sme tiež zdedili aj my, a tak sa zahlcujeme vecami, ktoré nás vlastne ani nerobia šťastnými, pretože príbeh za nimi je prázdny,“ opisuje svoje dojmy.
„Na to aby aj naše správanie malo viditeľný dosah nemusíme uberať veľmi z komfortu, ktorý máme, stačí, ak si premyslíme ako aj my môžeme drobnými krokmi prispieť k zodpovednejšiemu správaniu seba, svojho okolia a rodiny. A to už na konci dňa bude mať viditeľný dosah,“ vyjadruje sa k téme fast fashion Katarína Hutyrová.
Naše nákupné správanie vieme zmeniť. Leniví určite nie sme, len sme pohodlní.
Slovenky sú voči udržateľnej móde ešte stále ostýchavé. Podobný názor zastáva aj Inštitút pre rozvoj udržateľnej módy, avšak vidí aj svetlo na konci tunela „aj keď situácia v oblasti udržateľnej módy nie je na Slovensku veľmi ideálna, veľký pokrok vidíme aspoň v tom, že sa o tejto téme hovorí čoraz viac médiách.“
Zakladatelia značky LESS sa snažia podporovať koncept pomalej módy a nabádajú k tomu, aby človek robil malé kroky, ktorého by ho doviedli k zdravšiemu životu. O situácii na Slovensku sa vyjadrili nasledovne, „zmena a osveta na Slovensku funguje, takže máme pocit, že sa v nás čosi láme a mení k lepšiemu.“
Aj majiteľka značky Créeme súhlasí s tým, že najviac zmeníme vtedy, ak začneme od seba. Záleží jej na našej planéte, a preto k svojmu životu pristupuje zodpovednejšie. Zodpovedná je aj pri výbere a nákupe oblečenia, „pri nakupovaní sa musím do oblečenia zamilovať. A zamilujem sa do neho natoľko, že sa oň starám, ošetrujem, upravujem, opravujem a dbám na to, aby mi čo najdlhšie vydržalo.“
