Už to bol štvrtý večer v poradí, ktorý som strávila plačúc v matnom svetle nočnej lampy, krčiac sa nad svojimi zápiskami. Potrebovala som dostať zo seba von ten tlak, ktorý som cítila vo svojej hrudi. Zbaviť sa negatívnych myšlienok, ktoré strašili v mojej hlave. A sebadeštruktívnych pocitov, ktoré vo mne vzbudzovali pocit menejcennosti. Neboli to najšťastnejšie chvíle. No v konečnom dôsledku boli rozhodujúce.
Počas tých nešťastných minút, kedy som lízala samotné dno svojej sebaúcty, som si uvedomila niekoľko vecí.
Tieto chvíle sa niesli v znamení vety Miluj, keď si pripravený, nie keď si osamelý
Zobraziť celú galériu (7)
Nikdy ma nejak obzvlášť netrápilo, že som nezadaná. Pár mojich prvotných vzťahov ma beztak iba utvrdili v tom, že sa mi neoplatí zahadzovať s každou peknou tvárou, ktorá o mňa prejaví štipku záujmu, lebo to neskončí dobre. Radšej som sa sústreďovala na svojich priateľov, na svoj sebarozvoj a budovanie dôležitých vecí. Vzťah nikdy nebol mojou prvoradou prioritou, lebo mi vždy bolo dobre aj samej.
Avšak odrazu som sa ocitla vo víre ľúbostných vzťahov. Kým jedna z mojich kamarátok prežívala dlhoročný vzťah, tie ostatné sa zaplietli do zvodných románikov. Keď sme aj spolu niekam vyrazili, ja jediná som šla bez partnera. Nikdy by ma to nejak obzvlášť netrápilo, no teraz sa to predsa stalo.
Začala som spochybňovať svoju ženskosť. Pýtala som sa sama seba, či som dostatočne atraktívna a pekná na to, aby sa aj o mňa niekto zaujímal. Pýtala som sa, kde je chyba, že o mňa nikto nejaví žiaden záujem.
Podobné myšlienkové pochody ma pomaly zožierali zvnútra, až sa začala vytrácať moja sebaláska. Nahradila ju negativita, nespokojnosť, pocit menejcennosti.
Odrazu som bažila po vzťahu. Potrebovala som niečo, niekoho, kto mi pripomenie moju dôležitosť. Po prvýkrát v živote mi skutočne prekážalo, že som nezadaná, kvôli čomu ma začal sužovať pocit osamelosti.
Chcela som si cudzou láskou kompenzovať nedostatok tej vlastnej lásky. Svoju sebaúctu som si chcela spätne postaviť pomocou zlých prostriedkov. A keď som si to uvedomila, cítila som sa ešte mizernejšie, za čo som bola ochotná klesnúť tak nízko.
A tu prichádza posolstvo mojich slov
Ak som nezadaná, neznamená to, že nie som dosť dobrá. Jednoducho som ešte len nenašla toho človeka, ktorý by si zaslúžil všetok môj čas, energiu a pozornosť.
Pocit menejcennosti či osamelosti sa nedá liečiť falošnou ilúziou lásky od druhej osoby. Treba začať od seba. Najdôležitejšie je, aby som ja pociťovala lásku voči sebe samotnej, lebo inak mi bude láska ostatných na nič.
Musím poznať svoju hodnotu a za každú cenu si zachovať svoju sebaúctu, aby som sa nezaplietla s niekým len preto, lebo sa cítim osamelo.
Pocity, ktorými sa ľudia vzájomne obdarúvajú vo vzťahov si dokážem darovať aj sama. A len po tom, ako ich budem schopná prijímať od seba, budem schopná ich prijímať aj od druhých.
Byť nezadaným je vlastne skvelé. Plno času, ktorý môžem venovať svojmu rozvoju a spoznávaniu seba samotnej. Môžem si dovoliť byť sebecká, užívajúc si všetok svoj čas a voľnosť, ktorou som obdarená.
