S prí­cho­dom sep­tem­bra a je­sene sa po­merne často me­nia naše kaž­do­denné po­vin­nosti. Nová práca, nová škola, dni sa skra­cujú a je pre nás čo­raz ťaž­šie a ťaž­šie sa ráno do­stať z po­stele. Teda as­poň u mňa to tak je. Za­čala som ranné vstá­va­nie ne­ná­vi­dieť, stal sa z neho len sled úko­nov, ktoré spl­ním so za­le­pe­nými očami a od­tr­pím, aby som mohla vy­jsť z domu a ako-tak fun­go­vať po­čas dňa. Po­ve­dala som si, že takto to ďa­lej ne­môže ísť, veď predsa sa ho­vorí, že ráno ur­čuje na­la­de­nie a sme­ro­va­nie ce­lého dňa. Uve­do­mila som si, že to zrejme bude pravda, pre­tože moje dni sa vo veľ­kom za­čí­nali po­do­bať mo­jím rá­nam: na­sta­vená na au­to­pi­lota som bez­myš­lien­ko­vite do seba liala kávu, za­spá­vala v au­to­buse a te­šila sa na telku a nič­ne­ro­be­nie. Svoje zá­ľuby, po­vin­nosti a do­konca aj ľudí som od­sú­vala na „ví­kend“, alebo na čas, „keď ne­bu­dem taká ne­vys­patá.“ Ako sa dá z obá­va­ného ran­ného vstá­va­nia spra­viť skvelý zá­klad pre lepší ži­vot po­čas dňa?

Za­čni už ve­čer.  Jed­no­du­ché ako facka. Čím skôr si pôj­deš ľa­hnúť, tým skôr bu­deš schopná sa zo­bu­diť. Tento zvyk za­vá­dzaj do svojho ži­vota po­stupne. Každý deň choď do po­stele na­prí­klad o de­sať mi­nút skôr. Na­chys­taj si veci po­trebné na ráno, na­prí­klad ob­le­če­nie, knihy do školy, lieky…Od­kedy som to za­čala takto ro­biť, cí­tim, ako sa mi vždy zo­znam po­vin­ností od­ľahčí o pár po­lo­žiek a ja cho­dím spá­vať s čis­tej­šou hla­vou. Dobrý spá­nok je dô­le­žitý. Po­kús sa ob­me­dziť po­ze­ra­nie telky, žmú­re­nie do po­čí­tača alebo te­le­fónu, as­poň ho­dinu pred spa­ním. Ja som si te­le­fón zvykla brá­vať aj do po­stele, ne­chala som sa os­vet­ľo­vať ma­lým disp­le­jom a od­lo­žila som ho, až keď sa mi za­čali za­tvá­rať oči. Spá­nok, ktorý po ta­kejto ak­ti­vite na­sle­duje, je veľmi ne­kva­litný. Ob­zvlášť ak hneď po pre­bu­dení sia­hame po te­le­fóne znova a celý ko­lo­toč sa zase za­čína. Akoby spa­nie bolo len ne­vy­hnutná, ne­dob­ro­voľná pauza, ktorú si dá­vame od mai­lov, bro­wso­va­nia po so­ciál­nych sie­ťach a You­Tube.

Pri vstá­vaní sa mi osved­čilo po­lo­žiť si bu­dík na druhú stranu izby, aby som kvôli jeho vy­pnu­tiu mu­sela vstať. V žiad­nom prí­pade ho ne­po­sú­vaj  a ne­ho­vor: “ešte 5 mi­nút“. Keď už som na no­hách, prak­ti­zu­jem pár cvi­kov na roz­hý­ba­nie tela, ot­vo­rím okno a vy­pi­jem po­hár vody. Aj po­čas rých­leho a ener­gic­kého rána si nájdi čas na za­mys­le­nie a na po­zi­tívne myš­lienky. Ja si rada do­pra­jem chutné ra­ňajky, kávu a dobrú knihu.02foto: tal­ky­land.com

Ka­ma­rátka moje snahy oko­men­to­vala slo­vami: „že sa ti chceee.“ Nie je to o tom, či sa mi chce, či mám vôľu, ale o tom, aké zvyky mám vy­pes­to­vané. Dô­le­žité je to, čo ro­bíš každý deň, pra­vi­delne. Za­čala som so zo­zna­mom vecí, ktoré ráno jed­no­značne mu­sím do­dr­žia­vať, ne­skôr som ich vy­ko­ná­vala au­to­ma­ticky. Ak to mám za­pí­sané, tak to jed­no­du­cho spra­vím, aj keď sa mi nechce a zo za­čiatku sa mu­sím pre­má­hať. Za­vá­dzaj do svojho re­žimu po­stupné zmeny, na­sta­vuj bu­dík na skor­šiu ho­dinu a uvi­díš, že sa za­čneš na svoje rána te­šiť.

co­ver foto: ta­ringa.net

Komentáre