Dnes ráno sa mi fakt nechcelo z postele. Moje čudné stavy ma držali pod paplónom pevnejšie, ako samotný paplón. Cítila som sa paralyzovaná, zaseknutá medzi totálnou chuťou zostať v bezpečí svojej postele a túžbou vstať a urobiť niečo hodnotné.

A potom to prišlo. Notifikácia mi pripomenula, že za hodinu ma čaká ďalší tréning Crossfitu.

Kým som začala s Crossfitom, bola som jedna z tých, ktorí sa z jeho popularity smiali a brali ho ako ďalší vymyslený kult pre mestské ženušky. A trochu sa za to dnes hanbím. No bolo to práve v období, keď som bojovala s úzkosťou a depresiou. Posledné, čo som potrebovala, bol nejaký namachrovaný tréner, ktorý na mňa bude kričať, čo mám robiť.

foto: tumblr

Vo februári 2015 som po naliehaní mojej maminy, ktorá Crossfit robila už nejakú dobu, vstúpila prvýkrát do gymu. Alebo teda boxu, ako sa to správne nazýva. Myslela som, že tam zomriem. No bolo to návykové. A nie tým nezdravým spôsobom, ale takým, ktorý zo mňa spraví silnejšieho človeka.

Pravdou je, že začiatky boli peklo. Nielen pre moje telo, ale aj pre moje sebavedomie. Všetci skákali na bedničky, iba ja nie. Chytila som závažie a nevedela ho zdvihnúť nad hlavu, kým ostatní s ním behali dookola. A burpees? Tie nenávidím dodnes.

Najprv som to chcela vzdať. Opierala som sa o stenu vedľa boxu a vracala obed. Vtedy ku mne prišiel tréner a povedal mi, „Všetci niekde začíname. Len nesmieš zastaviť.“ Táto chvíľa všetko zmenila. 

Každý v gyme mi pomáhal. Keď som nevládala stáť na nohách, nesmiali sa mi, ale pomáhali mi vstať. Keď som chytila záchvat paniky, prišli a upokojili ma. Keď som bola posledná, ktorá nedokončila workout, stáli okolo mňa a povzbudzovali ma. Nemyslím si, že vôbec tušia, ako veľmi mi pomohli. Z hanblivého dievčaťa s nadváhou spravili sebavedomú mladú ženu.

foto: tumblr

Zachránili mi život.

Viem, že som možno pre teba len ďalší Crossfitter, ktorý o tom musí hovoriť ostatným. A nie, Crossfit nie je zázračný liek na všetko a neurobil zo mňa najsilnejšiu ženu na svete. Čo pre mňa urobil je to, že každé ráno vstanem a uvedomím si, že som živá a že stále bojujem. A za to budem navždy vďačná.

zdroj: crossfit.com, titulná foto: tumblr