Naj­skôr sa to nezdá byť iné. Ro­bíte všetko, čo aj všetci os­tatní. Roz­prá­vate si vtipy, prí­behy. Sme­jete sa hlas­nej­šie a úp­rim­nej­šie. Mô­žete sa ob­jať a ob­čas sa ob­ja­via aj ne­vinné do­tyky, keď ti zo­trvá na ra­mene dl­h­šie. Po­bozká ťa, akoby si bol prvá osoba, ktorú po­boz­kala. Všetko je tak vzru­šu­júce, nové a zá­bavné. Ona urobí všetko, aby si si mys­lel, že je ve­selá a zá­bavná. Po­tre­buje byť zá­bavná. Vzru­šu­júca. Svetlá. Pre­tože po­zná tmu až prí­liš dobre.

V slo­vách, ktoré ti po­vie bude opatrná. Všimni si, že ni­kdy ne­ho­vorí o ro­di­čoch. Ni­kdy sa ne­zmieni o ot­covi, ni­kdy ne­ho­vorí o te­le­fo­ná­toch.

Keď sa však opý­taš na jej ro­dinu, ne­z­hrozí sa. Uro­bila to aj pred­tým, urobí to aj znovu. Zau­jíma ťa, koľ­ko­krát sa vra­cala do rov­na­kého sce­náru.  Jej hlas sa ni­kdy ne­zlomí. Nie je ani prask­nutý ani zlo­mený. Jej hlas nie, jej srdce však áno. Mô­žeš si ju pred­sta­viť ako plače v kú­peľni pri zrkadle ako plače, ale te­raz nie, ne­bude pla­kať. Je prázdna. Zau­jí­malo by ťa, či nie­komu po­ve­dala všetky slová. Ale tým všetky, mys­líš na­ozaj všetky. Za­budla na svoj smú­tok? A vô­bec, do­ká­žeš byť s nie­kým ta­kým?

pe­xels.com

Ona bude s te­bou zdie­ľať všetky mo­menty. Tie ma­lič­kosti, tie ra­dosti, tie smutné veci … Všetko. Raz ti po­roz­práva o tom, ako bola malá a otec ju brá­val do prí­rody. Ako spolu jedli cuk­ríky a pili po­ma­ran­čový džús. Otec bol jej ochranca, jej kráľ. Spal pri nej celú noc, keď sa bála.

Nie­kedy sa vyhne dis­ku­sii o prob­lé­moch, lebo sa bude báť, že ťa stratí. Lebo jej ne­ro­zu­mieš. Ne­ro­zu­mieš tomu, ako môže byť nie­kto tak veľmi zlo­mený, zá­ro­veň ako môže tak veľmi mi­lo­vať. Toto dievča bude plné ohňa, ktorý bude bl­čať hl­boko v nej, no bude chvíľu chladná, kým sa k nej do­sta­neš.  Bude tu vždy, keď po­cí­tiš náhlu chuť o ňu bo­jo­vať.

Dievča bez otca ni­kdy ne­bude chcieť vy­tvá­rať hádky bez­dô­vodne. Ona nie je ako hračka, že keď ne­bu­deš mať ná­ladu od­ídeš a po­tom znova po čase prí­deš. Ona chce všetko alebo nič. Možno sa bude chrá­niť svo­jimi od­po­ve­ďami so sar­kaz­mom, lebo sa bojí, že jej bude ub­lí­žené. Možno ti ne­bude už plno dô­ve­ro­vať, ale bude sa o to sna­žiť.  Ona je krehká, ale silná zá­ro­veň. Na­učila sa usmie­vať sa so sl­zami v očiach a krá­čať so zdvi­hnu­tou hla­vou.

Ne­malo by to byť prek­va­pu­júce. Dievča bez otca bolo až prí­liš dlho samé.

Keď na­ra­zíš na dievča bez otca, mu­síš po­cho­piť, že nie vždy jej bu­deš roz­umieť. Ale ak áno, stojí to za to.

Stojí to za to, keď ju mi­lu­ješ.

A pro­sím, mi­luj ju ce­lým svo­jim ja.

Komentáre