Dep­re­sia už dnes ani zďa­leka nie je žiad­nym oje­di­ne­lým ocho­re­ním.

Nie­ktorí ľu­dia si ve­ľa­krát mys­lia, že dep­re­sia je psy­chic­kým ocho­re­ním, ktoré pos­ti­huje len “sla­bých” ľudí, ktorí váhu svo­jich prob­lé­mov jed­no­du­cho ne­uniesli. Pravda je však taká, že dep­re­sia si svojho “no­si­teľa” ne­vy­berá a čím ďa­lej, tým čas­tej­šie sa usadí aj na ľu­ďoch, o kto­rých by ste si to ani len ne­po­mys­leli.

Týchto ľudí stre­tá­vate každý je­den deň. Sú to tí sym­pa­tickí je­dinci s tak ná­kaz­li­vým smie­chom, kto­rých oči ešte ne­dávno ne­pres­tajne žia­rili ra­dos­ťou. Vždy sa cí­tili byť v bez­pečí a vždy z nich vy­ža­ro­val ab­so­lútny po­koj. Na­vo­nok to vy­ze­ralo, že majú na­ozaj všetko, po čom člo­vek túži, a že ich ži­vot je skrátka per­fektný. Oni si to však za­slú­žili. Sú to ľu­dia, ktorí vám ešte ne­dávno roz­prá­vali o svo­jich veľ­kých snoch, a vy viete, že mali všetko, čo by k ich na­pl­ne­niu po­tre­bo­vali.

Osud to však chcel inak…

Dnes sú už títo ľu­dia iní. Z tých naj­sil­nej­ších je­din­cov sa stali zlo­mené osob­nosti, kto­rých smiech zmi­zol a vy­s­trie­dal ho ne­utí­cha­júci žiaľ a plač. Čo sa vlastne stalo?

sleduj_youtube_kanal_odzadu_sk
pe­xels.com

Nie je to nič, za čo by bolo po­trebné sa han­biť. Títo ľu­dia ne­plačú, pre­tože sú slabí. Plačú, pre­tože boli až pri­dlho silní. Plačú, pre­tože sa sna­žia nájsť vnú­tornú silu, aby mohli svo­jím ži­vo­tom krá­čať ďa­lej. Plačú, pre­tože ich zra­dili ľu­dia, kto­rým na 100% dô­ve­ro­vali. Plačú, pre­tože pra­cujú od rána do ve­čera, no aj tak majú pe­niaze sotva na vy­pla­te­nie úč­tov. Plačú, pre­tože v nich zo­stala už len práz­dnota, ktorá vy­pl­nila celé ich vnútro.

Na­priek tomu sa však väč­ši­nou sna­žia svoju dep­re­siu skrý­vať tak dlho, ako je to len možné. Možno ich stále vi­díte usmie­vať sa, no ak sa po­zriete bliž­šie, zis­títe, že ich úsmev už nie je úp­rimný. Usmie­vajú sa už len ich pery, ich oči sú chladné.

Ne­súďte ich. Ne­ho­vorte im, že sú slabí. Sú rov­nako silní, ako boli aj pred­tým. Snažte sa ich len po­cho­piť. Snažte sa po­cho­piť ich po­city a tiež to, že presne to isté sa ke­dy­koľ­vek môže stať ko­mu­koľ­vek z nás.

zdroj:  ihe­ar­tin­tel­li­gence

Komentáre