Len si to predstav. Nebyť jeden deň na Facebooku. Deň akoby neexistovať. Niečo nemysliteľné, nemám pravdu?

Odzadu.sk
Staň sa blogerkou

Súčasť nás všetkých

Prvé čo spravíš po zobudení, pozrieš na mobil, či si nezaspala. Viac ako čas, ťa ale zaujme ikonka, ktorá značí, že ti niekto píše. Lebo načo vypínať wifi na noc? Nevadí, že nestíhaš aspoň nakukneš, či to je niekto zaujímavý. Odpíšeš pri prvej rannej kávičke. A potom pred obedom sa nazrieš na novinky, vtipné odkazy, fotky priateľov,.. Pred koncom práce alebo školy napíšeš kamoške: Hurá, končím! Ako keby to nevedela. V autobuse cestou domov je nuda, tak opäť odpíšeš na správy. Večer v telke opäť „nič“ nedávajú, tak chytáš do rúk mobil.
Všimla si si, že sme otrokmi Facebooku? Určite áno. Vieme to všetci, aj keď si to nechceme priznať. Alebo to aj priznáme, ale nehodláme s tým nič robiť. Nevadí nám to. Je súčasťou našich životov.

Môj experiment

Skúsila si sa niekedy na deň odhlásiť? Asi ti práve napadlo, ako sa to asi tak robí. Ja som na to, predstav si, prišla. Ťukla som na tú čarovnú frázu „odhlásiť sa“ a čakala, čo sa bude diať. Prvé dve hodiny som brala do rúk mobil a čudovala sa, prečo mi nikto nepíše. Potom som si na to akosi zvykla a keď som prišla z práce, povedala som si, že keď som to vydržala toľko, skúsim ešte dlhšie. Nutkanie dívať sa na mobil ma neprešlo, nemysli si. Večer prišla sms správa od kamarátky – nestalo sa ti nič? Vysvetlila som jej teda, že len skúšam, ako veľmi som závislá. Odpísala že netuší, k čomu to je dobré, ale vraj ako chcem, hlavne že som v poriadku.

stocksy.com

Išla som spať s pocitom, aká som dobrá, že som to dala, aj keď ani ja som netušila, či mi tento experiment niečo prinesie.

Asi tušíš, čo sa stalo ráno. Neodolala som samozrejme ešte som len otvorila oči a už som intuitívne natiahla ruku na miesto, kde mávam mobil položený. Našla som si jednu žiadosť o priateľstvo, 52 upozornení, že na „lajknuté“ stránky pridali nové recepty, pár ľudí ma pozvalo hrať hry, alebo na svoje udalosti…veď to poznáš. Po asi hodinovom rolovaní a čítaní noviniek som otvorila správy. Bolo ich 6. Jedna kamarátka sa sťažovala, že jej frajer sľúbil, že s ňou pôjde do kina, ale nakoniec musí zastúpiť kolegu v práci. Druhej frajer zase nemá rád rajčinovú omáčku a pritom ona sa tak snažila, keď ju varila. Ďalej som si prečítala o rozchode, podozrení na neveru a domácom miláčikovi, ktorí sa zatúlal, keď nechali otvorenú bránku.

A vtedy som si uvedomila, že bez Facebooku o nič neprichádzam. Som bútľavá vŕba pre moje kamarátky. Beriem to akosi automaticky, že chcú odo mňa poradiť, ale možno som to práve ja, ktorá potrebuje občas vypnúť a to nie len sociálnu sieť, ale vypnúť od problémov iných.

Ak chceš, pokojne to vyskúšaj. Pretože vieš čo sa stane ak budeš deň bez Facebooku? Správne – vôbec nič.