Milá kráska,

cí­tiš to. Vi­díš to. Vní­maš to.

Kr­váca ti srdce. Veľmi. Viem to. A viem aj to, ako sa po no­ciach trá­piš. Viem, že ne­mô­žeš spať. Že spo­mienky na neho, ti ne­dajú po­koj a v hlave sa ti ne­us­tále vy­ná­rajú myš­lienky na vašu spo­ločnú bu­dúc­nosť. Viem, ako ne­us­tále pre­hod­no­cu­ješ svoje sprá­va­nie, jeho sprá­va­nie a nie­kde v pod­ve­domí viem, že ten muž za to ne­stál. Ne­bol to pravý muž.

Viem, že te­raz nie­kde sto­jíš na opus­te­nom mieste. Za­tú­žila si po po­koji a sa­mote. V mysli sa ti zase vy­norí on a jeho žia­rivý úsmev. Jeho zmy­sel pre hu­mor a to, ako prí­jemne na teba pô­so­bil. Bolí to. Veľmi moc. Mys­lela si si, že to už máš dávno za se­bou, no asi si sa mý­lila. Po­cí­tiš, že ťa pá­lia oči od sĺz. Ne­sna­žíš sa ich už za­dr­žia­vať. Pus­tíš ich na po­vrch. Ne­cháš, nech ti za­mo­čia lem tvojho trička. Je ti to jedno. Všetko ti je jedno.

pe­xels.com

Viem, že tých spo­mie­nok je veľa. Veľa spo­loč­ných vý­le­tov, veľa boz­kov, veľa váš­ni­vých nocí, veľa fo­tiek, veľa spo­loč­ných vecí, veľa smie­chu a veľa plaču. Viem to. Viem, aký je to po­cit, keď ťa chy­til za boky a pri­tia­hol k sebe, viem, ako mi­lo­val tvoje ne­do­ko­nalé telo, ako ťa ve­del boz­ká­vať s ci­tom, ako si ve­dela pre­bdieť po­kojne celú noc, len aby si ho ute­šila. Viem, že taj­ných rande, vtedy keď ti mama ne­do­vo­lila a ty si ušla, bolo viac než dosť. Viem, že sny s ním boli ne­ko­nečné. Viem, že roz­ho­vo­rov o ni­čom a o všet­kom bolo ne­spo­četne veľa. Mala by si sa te­raz  smiať a ra­do­vať. Mala by si byť šťastná.

No na­miesto toho sto­jíš pod spá­le­ným mos­tom.

Tvoje srdce plače. Kr­váca. Volá o po­moc. A samú seba trýz­niš.

Ale prin­cezná, to ne­mô­žeš. Ne­mô­žeš ne­spať, ne­mô­žeš ne­jesť, ne­mô­žeš sa ne­stre­tá­vať s ka­ma­rátmi, ne­mô­žeš zo­stať celý deň v po­steli a úplne sa zrú­tiť.

Mu­síš žiť. Mu­síš svetu uká­zať, že si ešte tu. Mu­síš dať o sebe ve­dieť, aby ti ten hore po­slal nie­koho lep­šieho. Nie­koho, pre koho sa oplatí žiť. Nie­koho, s kým bu­deš stáť pri ol­tári. Mu­síš sa vzcho­piť. Bo­juj. Bude to ťažké, áno, ale bude to stáť za to. Na dobré veci sa oplatí ča­kať. Vy­trvaj.

gallery-1454943727-landscape-1454902255-rexfeatures-1644538a

Zdroj: se­ven­teen.com

Ne­za­bud­neš na neho zo dňa na deň, to vieš a viem to aj ja. Ale mu­síš dať šancu aj nie­komu inému. Nie­komu, kto ťa bude úp­rimne ľú­biť ce­lým srd­com. Nie­komu, pri kom sa bu­deš cí­tiť celá.

Po­tre­bu­ješ nie­koho, pri kom sa bu­deš cí­tiť mi­lo­vaná.

Za­slú­žiš si to. Si krásna, máš sa rada, si am­bi­ci­ózna, zvlá­daš tento ni­čivý a hrozný svet ukáž­kovo a na­priek tomu, že ťa zra­zil mno­ho­krát k zemi, máš na tvári úsmev. Máš tu ro­dinu, máš tu pria­te­ľov, máš tu mňa. Ne­za­bú­daj na veci, ktoré ti vy­ča­ria úsmev na tvári.

Ne­plač. Ne­ne­chá­vaj svoje srdce, aby kr­vá­calo. Ten po­hľad mi drása srdce.

Utri si slzy, vstaň a ži.

Komentáre