Verím, že všetky ženy so zlomeným srdcom mi dajú za pravdu, ak napíšem, že je veľmi ťažké sa znova skutočne zamilovať. Veľakrát úplne stratíme vieru v to, že existuje niekto taký, kto naše zlomené srdce dá znova dokopy a často sa vzdáme v boji o lásku skôr, než by sme mali. Ja som to spravila taktiež. Vzdala som sa lásky a neverila som, že v mojom živote existuje niekto, koho budem môcť znova milovať, aspoň z polovice tak, ako som predtým milovala jeho.

No potom si mi vošiel do života ty. Z ničoho nič. Tak rýchlo, že som to celé ani nestíhala registrovať. Ja, tvrdohlavo presvedčená o tom, že sa určite do nikoho znova nezamilujem. Lebo neviem ako. Lebo sa nesmiem zamilovať a opäť sa sklamať. A ty, rozhodnutý dokázať mi, že pravá láska existuje.

Neverila som na lásku. Na tú lásku, o ktorú som predtým prišla. Neverila som ani tebe. Odmietala som uznať, že mi láska chýba, ale aj napriek mojej tvrdohlavosti som sa rozhodla dať tomu šancu. S veľkými obavami som vstúpila do ďalšieho vzťahu. Nechcela som sklamať seba, no hlavne som nechcela sklamať teba. Bála som sa, že robím chybu. Každopádne, teraz priznávam, že to bolo jedno z najlepších rozhodnutí v mojom živote.

Veľmi dlho som bola zlomená a odmietala som akýkoľvek vzťah, no pri tebe som urobila výnimku. Výnimku, ktorú neľutujem. Niekde medzi dlhými večernými rozhovormi, hodinami spoločného smiechu a tými chvíľami, keď sme spolu vedľa seba len tak mlčky ležali v posteli, som sa do teba zamilovala. Neviem ako a ani neviem prečo, ale stalo sa.

Viem, že to so mnou nie je ľahké. Nikdy nebolo a nikdy ani nebude. Ale aj napriek tomu, že si to vedel a vieš to, nevzdal si to. A za to ti ďakujem. Že si sa nevzdal a dokázal si mi, že viem milovať. Dokonca, že dokážem milovať oveľa viac, ako som si myslela.