Poznáš ten pocit, keď sa dozvieš, že ťa niekto rozoberal s druhou stranou. V podstate sa dozvieš o sebe novinky o ktorých sám/a ani nevieš a ktoré sú výsledkom nesprávnych ľudských myšlienok, dohadov. Väčšina z nich má málo informácií o danej situácii, ale zhodnotia si ju po svojom. Áno, sama tento pocit poznám.

zdroj : pexels.com

Ľudia najradšej riešia všetkých okolo, len nie seba. Typické. Veď jednoduchšie je riešiť druhých ako seba nie?! Najlepšie sa hodnotí situácia za druhých. Nikoho nezaujíma, že poznajú len tzv. „jednu stranu“, jednoducho im to stačí. Stačí im to na odsúdenie, zhodnotenie situácie ako takej. Veď načo si popočúvať aj druhú stranu? Urobím záver a hotovo.

Pamätám sa, keď, podotýkam ako 17-násť ročná, som sa prechádzala s kočiarom cez ulicu, kde som bývala. Išlo o dieťa mojej krstnej mamy, ktorá bola u nás na návšteve. Všetko by bolo v poriadku až na jeden detail. O pár dní sa mi „dostalo do uší“, že to je moje dieťa. Susedka, s ktorou sme sa videli každý deň sa realizovala. Áno, veď prečo nevynosiť dieťa, neporodiť za deň/týždeň? Úplne normálna, bežná vec.  Žiadna abnormalita.

Bolo milé sa o tom dozvedieť. Osobne ma to pobavilo. No, keď som sa nad tým neskôr zamyslela, povedala som si, aký krásny je pocit vedieť, že ľudí zaujímaš. No o to smutnejšie, že nemajú nič iné na robote ako riešiť teba alebo celkovo hocikoho, kto príde do „rany“.k

Je pochopiteľné, že ako ľudia, chceme byť svojím blízkym oporou. Ak sa nám niekto sťažuje na niečo, či už vzniknuté problémy, partnera, prácu – chceme byť oporou, ponúknuť pomocnú ruku, pochopenie. Jasné, že ani jeden z nás po vypočutí problému nezačne a čo na to druhá strana?

Avšak, čo je správne? Myslíš, že tvoj názor/pohľad je ten najsprávnejší? Je správne hodnotiť situáciu, keď poznáte iba jednu stranu? Čo keby po vypočutí druhej strany by ste názor a teda postoj na situáciu zmenili?

Dám príklad  : „manželský pár sa sťažuje svojmu okoliu“

Ona : Nemá na nás vôbec čas, stále len pracuje. Nevenuje sa nám ako rodine, zanedbáva nás.

On : Musím zabezpečiť rodinu. Nie som gambler, nerobím nič zlé. Chcem len, aby sme mali ako rodina všetko. To si fakt nedokáže vážiť? Prečo to nevidí? Veď všetko robím pre nás.

Povedzte mi, ktorý z nich má pravdu? Ona, pretože dostáva málo pozornosti od muža (tým nemám na mysli materiálnu pozornosť). Alebo on, pretože sa snaží, aby sa mali dobre a aby si mohli všetko dovoliť, a ona si to nedokáže vážiť/oceniť to?

V ženskej spoločnosti by asi každá žena dala svojej kamarátke pochopenie. Ja ti rozumiem, predsa práca nie je všetko a on si to musí ako správny chlap/otec uvedomiť. Je pekné si všetko dovoliť, no na druhej strane sú dôležitejšie a podstatnejšie veci v živote, ako mať všetko materiálne. Dôležitejšie je zdravie v rodine, šťastie a láska medzi vami. Čiže chlap by vyznel ako prvotriedny idiot.

V mužskej spoločnosti by asi každý jeden chlap podporil chlapa v znení. Ja nechápem čo jej vadí. Veď má všetko, nemusí chodiť do roboty a ty zabezpečíš celú rodinu. Nechodíš po baroch, za ženami. Tak, kde je problém? A tu by žena vyznela ako tá zlá, v ktorej je problém.

elitedaily.com

No myslím, že v manželskej poradni by povedal odborník po vypočutí oboch strán, zlyhávate obaja. Každý jeden z vás má pravdu. On potrebuje oceniť jeho snahu a ona potrebuje viac pozornosti. Teda riešením by bolo, aby si on vyhradil trošku zo svojho času, ktorý venuje rodine a tým pádom, žena bude spokojná. Problém vyriešený.

No teraz sa ťa spýtam : Bolo správne zhodnotenie situácie v ženskej alebo mužskej spoločnosti? Už nech je tvoj názor akýkoľvek, sama vravím jedno :

 „ Nehodnoť situáciu a neodsudzuj človeka, keď si v tej situácii nikdy nebol/a a pokiaľ nemáš dostatočné informácie,  ktoré sa s danou situáciou spájajú“.

Je veľmi ťažké hodnotiť situáciu ako takú za niekoho druhého. Pretože najlepšie sa hodnotí situácia, ak sa v nej nenachádzaš. Je to pre teba až príliš ľahké. Možno práve postoj druhej strany odsudzuješ  a nechápeš ho. No ak by si sa v tejto situácii ocitol/la sám/a, urobil/a by si to isté. A možno nie.

Každopádne, rieš, zaujímaj sa a buduj v prvom rade seba . Tým, že budeš ohovárať alebo rozoberať druhú alebo dokonca tretiu stranu, poškodíš len sebe a svojej duši. V konečnom dôsledku nedocieliš absolútne nič.

Oveľa viac docieliš vynechaním tejto činnosti a teda rozoberaním druhých. Ak ťa o to niekto požiada, buď nápomocný/á . No bez požiadavky, buď charakter a zaobíď sa bez tohto. Staneš sa lepším človekom 🙂