Po­znáš ten po­cit, keď sa do­zvieš, že ťa nie­kto ro­zo­be­ral s dru­hou stra­nou. V pod­state sa do­zvieš o sebe no­vinky o kto­rých sám/a ani ne­vieš a ktoré sú vý­sled­kom ne­správ­nych ľud­ských myš­lie­nok, do­ha­dov. Väč­šina z nich má málo in­for­má­cií o da­nej si­tu­ácii, ale zhod­no­tia si ju po svo­jom. Áno, sama tento po­cit po­znám.

zdroj : pe­xels.com

Ľu­dia naj­rad­šej rie­šia všet­kých okolo, len nie seba. Ty­pické. Veď jed­no­duch­šie je rie­šiť dru­hých ako seba nie?! Naj­lep­šie sa hod­notí si­tu­ácia za dru­hých. Ni­koho ne­zau­jíma, že po­znajú len tzv. „jednu stranu“, jed­no­du­cho im to stačí. Stačí im to na od­sú­de­nie, zhod­no­te­nie si­tu­ácie ako ta­kej. Veď načo si po­po­čú­vať aj druhú stranu? Uro­bím zá­ver a ho­tovo.

Pa­mä­tám sa, keď, po­do­tý­kam ako 17-násť ročná, som sa pre­chá­dzala s ko­čia­rom cez ulicu, kde som bý­vala. Išlo o dieťa mo­jej krst­nej mamy, ktorá bola u nás na náv­števe. Všetko by bolo v po­riadku až na je­den de­tail. O pár dní sa mi „do­stalo do uší“, že to je moje dieťa. Su­sedka, s kto­rou sme sa vi­deli každý deň sa re­a­li­zo­vala. Áno, veď prečo ne­vy­no­siť dieťa, ne­po­ro­diť za deň/týž­deň? Úplne nor­málna, bežná vec.  Žiadna ab­nor­ma­lita.

Bolo milé sa o tom do­zve­dieť. Osobne ma to po­ba­vilo. No, keď som sa nad tým ne­skôr za­mys­lela, po­ve­dala som si, aký krásny je po­cit ve­dieť, že ľudí zau­jí­maš. No o to smut­nej­šie, že ne­majú nič iné na ro­bote ako rie­šiť teba alebo cel­kovo ho­ci­koho, kto príde do „rany“.k

Je po­cho­pi­teľné, že ako ľu­dia, chceme byť svo­jím blíz­kym opo­rou. Ak sa nám nie­kto sťa­žuje na niečo, či už vznik­nuté prob­lémy, par­tnera, prácu – chceme byť opo­rou, po­núk­nuť po­mocnú ruku, po­cho­pe­nie. Jasné, že ani je­den z nás po vy­po­čutí prob­lému ne­začne a čo na to druhá strana?

Av­šak, čo je správne? Mys­líš, že tvoj ná­zor/po­hľad je ten naj­správ­nejší? Je správne hod­no­tiť si­tu­áciu, keď po­znáte iba jednu stranu? Čo keby po vy­po­čutí dru­hej strany by ste ná­zor a teda po­stoj na si­tu­áciu zme­nili?

Dám prí­klad  : „man­žel­ský pár sa sťa­žuje svojmu oko­liu“

Ona : Nemá na nás vô­bec čas, stále len pra­cuje. Ne­ve­nuje sa nám ako ro­dine, za­ned­báva nás.

On : Mu­sím za­bez­pe­čiť ro­dinu. Nie som gam­bler, ne­ro­bím nič zlé. Chcem len, aby sme mali ako ro­dina všetko. To si fakt ne­do­káže vá­žiť? Prečo to ne­vidí? Veď všetko ro­bím pre nás.

Po­ve­dzte mi, ktorý z nich má pravdu? Ona, pre­tože do­stáva málo po­zor­nosti od muža (tým ne­mám na mysli ma­te­riálnu po­zor­nosť). Alebo on, pre­tože sa snaží, aby sa mali dobre a aby si mohli všetko do­vo­liť, a ona si to ne­do­káže vá­žiť/oce­niť to?

V žen­skej spo­loč­nosti by asi každá žena dala svo­jej ka­ma­rátke po­cho­pe­nie. Ja ti roz­umiem, predsa práca nie je všetko a on si to musí ako správny chlap/otec uve­do­miť. Je pekné si všetko do­vo­liť, no na dru­hej strane sú dô­le­ži­tej­šie a pod­stat­nej­šie veci v ži­vote, ako mať všetko ma­te­riálne. Dô­le­ži­tej­šie je zdra­vie v ro­dine, šťas­tie a láska me­dzi vami. Čiže chlap by vy­znel ako pr­vo­triedny idiot.

V muž­skej spo­loč­nosti by asi každý je­den chlap pod­po­ril chlapa v znení. Ja ne­chá­pem čo jej vadí. Veď má všetko, ne­musí cho­diť do ro­boty a ty za­bez­pe­číš celú ro­dinu. Ne­cho­díš po ba­roch, za že­nami. Tak, kde je prob­lém? A tu by žena vy­znela ako tá zlá, v kto­rej je prob­lém.

eli­te­daily.com

No mys­lím, že v man­žel­skej po­radni by po­ve­dal od­bor­ník po vy­po­čutí oboch strán, zly­há­vate obaja. Každý je­den z vás má pravdu. On po­tre­buje oce­niť jeho snahu a ona po­tre­buje viac po­zor­nosti. Teda rie­še­ním by bolo, aby si on vy­hra­dil trošku zo svojho času, ktorý ve­nuje ro­dine a tým pá­dom, žena bude spo­kojná. Prob­lém vy­rie­šený.

No te­raz sa ťa spý­tam : Bolo správne zhod­no­te­nie si­tu­ácie v žen­skej alebo muž­skej spo­loč­nosti? Už nech je tvoj ná­zor aký­koľ­vek, sama vra­vím jedno :

 „ Ne­hod­noť si­tu­áciu a ne­od­su­dzuj člo­veka, keď si v tej si­tu­ácii ni­kdy ne­bol/a a po­kiaľ ne­máš do­sta­točné in­for­má­cie,  ktoré sa s da­nou si­tu­áciou spá­jajú“.

Je veľmi ťažké hod­no­tiť si­tu­áciu ako takú za nie­koho dru­hého. Pre­tože naj­lep­šie sa hod­notí si­tu­ácia, ak sa v nej ne­na­chá­dzaš. Je to pre teba až prí­liš ľahké. Možno práve po­stoj dru­hej strany od­su­dzu­ješ  a ne­chá­peš ho. No ak by si sa v tejto si­tu­ácii oci­tol/la sám/a, uro­bil/a by si to isté. A možno nie.

Kaž­do­pádne, rieš, zau­jí­maj sa a bu­duj v pr­vom rade seba . Tým, že bu­deš oho­vá­rať alebo ro­zo­be­rať druhú alebo do­konca tre­tiu stranu, po­ško­díš len sebe a svo­jej duši. V ko­neč­nom dô­sledku ne­do­cie­liš ab­so­lútne nič.

Oveľa viac do­cie­liš vy­ne­cha­ním tejto čin­nosti a teda ro­zo­be­ra­ním dru­hých. Ak ťa o to nie­kto po­žiada, buď ná­po­mocný/á . No bez po­žia­davky, buď cha­rak­ter a za­obíď sa bez tohto. Sta­neš sa lep­ším člo­ve­kom 🙂

Komentáre