Mrzí ma to. Pre­tože to mohlo byť navždy. Mohlo. Ale ne­stalo sa tak. Mali sme iné plány. Is­tým spô­so­bom sme v na­šom vzťahu vy­ras­tali spolu. Po­ve­dala som ti, že aj zo všet­kými tvo­jimi chy­bami ťa pri­jí­mam. Ta­kisto, ako si to po­ve­dal aj ty mne. Av­šak boli sme za­sle­pení lás­kou. Tvr­dili sme, že sa ni­kdy ne­zme­níme, navždy si bu­deme opo­rou a ni­kdy ne­bu­deme na seba zlí. No udial sa presný opak.

fre­e­pik.com

Pý­taš sa prečo? Tiež som mala túto otázku v hlave. Boli sme spolu skvelí, šťastní a žili sme lás­kou. Sľu­bo­vali sme si ver­nosť a plá­no­vali sme spolu bu­dúc­nosť. Av­šak naša bu­dúc­nosť sa stala rov­nako mi­nu­los­ťou, ako aj náš vzťah.

Ten vy­tú­žený. Ten, ktorý mal byť navždy. Av­šak zme­nil si sa. Nie tak, ako je úplne nor­málne me­niť sa. Za­bil si svoje dobré vlast­nosti. Za­bil si svoju po­vahu. Už si ne­bol môj ochranca a ten, ktorý ma vždy chvá­lil. Bol si ne­zne­si­teľný, od­cu­dzo­val si a pre­stal si vi­dieť na mne všetky dobré veci. Od­razu som bola len tá, ktorá je tvoja fra­jerka a urobí pre teba ho­cičo. Za­čal si ma vní­mať ako vec. Ako hračku, s kto­rou si mô­žeš ro­biť čo len chceš.

Bola som ti­cho až pri­dlho. Mys­lela som si, že je to len zlé ob­do­bie a stále som v tebe vi­dela toho skve­lého, mi­lu­jú­ceho a dob­rého muža. No za­bil si ho. Pris­pô­so­bil si sa dobe, pris­pô­so­bil si sa zlým ľu­ďom. Za­bil si i moju lásku k tebe. Ne­us­tále som hľa­dala v tebe len do dobré, no ty si mi to ne­do­vo­lil. Za­čal si mnou opo­vr­ho­vať, všetci ti boli ľa­hos­tajní a seba si vní­mal ako skve­lého muža bez chyby.

fre­e­pik.com

Stal si sa ego­is­tom. Ne­zau­jí­malo ťa šťas­tie iných. Do­konca ani moje šťas­tie. Už si ne­pot­re­bo­val vi­dieť môj úsmev, už ťa ne­zau­jí­mali moje úspe­chy a už aj moje slzy boli pre teba prí­ťa­žou, ktorá vraj pos­ti­huje sla­bých. Stal sa z teba nie­kto, do koho som sa ja ne­za­mi­lo­vala. Pre­mýš­ľala som, či nie je chyba vo mne, či máš len zlé dni, pre­tože si sa stal nie­kým úplne iným. Pre mňa cu­dzím a chlad­ným. Av­šak zis­tila som, že práve toto si ty. A vždy si aj bol.

Ja som bola však za­sle­pená a ty si po celý ten čas hral di­vadlo. Hral si v di­vadle lásky, kde sme boli hlav­nými po­sta­vami, ktorí sa mi­lo­vali. No, keď sa di­vadlo skon­čilo, zho­dil si svoju masku a stal si sa opäť sám se­bou. Tým mu­žom, kto­rého som ja v tebe ne­vi­dela. Stal si sa tým, čím si sľu­bo­val, že ni­kdy ne­bu­deš. Ale bol si. Vždy si taký bol.

fre­e­pik.com

Ob­čas nám však láska ne­uka­zuje pravú tvár. No­síme ru­žové oku­liare a ne­skôr sa ču­du­jeme, s kým to vlastne ži­jeme. Koho to my vlastne mi­lu­jeme. Ob­čas bý­vajú naše lásky len klamy. Ob­čas mi­lu­jeme ľudí, ktorí ani ne­exis­tujú. No ne­uvi­díme to hneď. Ani ty, ani ja. V tom je ten risk lásky. Vy­dr­žať s tým is­tým člo­ve­kom celý svoj ži­vot, po­kiaľ nám ne­ukáže svoju pravú tvár. Nie­ktorí ľu­dia mi­lujú so svo­jou pra­vou tvá­rou, iní si dá­vajú masky.

Ne­na­sa­dzuj si, pro­sím, masku.

Mi­luj vrúcne, prav­divo.

Mrzí ma to, že som tomu uve­rila. Za­mi­lo­vala som sa do ne­správ­neho. Tvoje „ja“ ni­kdy ne­exis­to­valo. Bolo fa­lošné. Bolo vy­mys­lené.

Ve­rím, že sa na­bu­dúce za­mi­lu­jem do sku­toč­nej osoby. 

Že bu­deme osla­vo­vať a ve­le­biť lásku.

Ve­rím, že to bude sku­točné. 

Pre­tože láska ne­klame. 

Len to ob­čas my ne­vi­díme.

Komentáre