Žijeme v 21. storočí. V čase, kedy každým dňom na svete pribudne niečo nové. Nové modely technológií, nové počítačové hry, nové trendy v líčení, nové politické kauzy, nové priateľstvá, nové lásky a nové rozchody. Tak, ako všetko ostatné ani my nie sme stáli. Meníme sa. Meníme sa deň za dňom a od ostatných očakávame, že ostanú stále rovnakí. Vetu „Zmenil/a si sa“ využívame ako najväčšiu zbraň, a pritom čo je na tom?
Dnešné vzťahy sú iné. Generácie sa líšia, mám pocit, každým rokom a to, čo bolo kedysi považované za samozrejmé a tradičné, dnes nemá už žiadnu cenu. A tak je to aj so vzťahmi. Väčšina z nich končí… Ale prečo ženy na konci plačú a muži ľutujú?
Z rozhovorov s priateľmi a z vlastných skúseností viem, že pokiaľ do niečoho vstupujeme s očakávaniami, nekončí sa to dobre. Zo začiatku je svet okolo nás čarovný. V bruchu nám poletujú tie známe motýliky, ruky sa nám potia a pol dňa sa pripravujeme na rande. Nie je to nič nezvyčajné. Následne dokážeme hodiny presedieť nad družným rozhovorom s priateľkou, rozoberáme každé slovo, každú vetu, ktorá padla v konverzácií či už naživo alebo virtuálne. V hlave si vymýšľame a predstavujeme budúcnosť. Prispôsobujeme si ju z každej strany a všetko nám príde možné. Samozrejme, či už ty alebo on, obaja ste spoznali nového človeka. A všetko čo je nové, je dobré. A okrem toho zaujímavé a vzrušujúce a my nemáme problém venovať tomu všetku pozornosť.
zdroj: unsplash.com
Potrvá to možno tri týždne, nanajvýš dva mesiace a ty začneš mať pocit, že jeden z vás ťahá za kratší koniec. Predsa len ste sa už oťukali. Jedného z vás to omrzí a začne vyhľadávať nové podnety. Čas medzi odpísaním na tvoju správu je znepokojivo dlhší, ďalšie stretnutie je v nedohľadne a ty si nervózne prezeráš sociálne siete, v myšlienkach rozoberáš každú maličkosť, ktorá sa udiala, čo si povedal/a alebo naopak nepovedal/a. A poviem vám, všetko je to strata času.
Nemôžeme druhému človeku vyčítať, že sa zmenil, že sa prestal zaujímať, pretože aj keď si to nechceme priznať, pre dnešnú dobu to je typické. Pre ženu je plač prirodzený. Je to pre ňu spôsob ako sa odreagovať, ako vypustiť všetok svoj nazbieraný žiaľ a sklamanie na povrch. Trochu si popolievať dušu a po čase bude dobre. No muži sú od prírody hrdinovia, ich vlastné ego im nedovolí priznať pravdu, že možno zlyhali a práve preto sa radšej vnútorne zožierajú a ľutujú.
zdroj: unsplash.com
Svet nám ponúka toľko možností, že je zázrak nájsť v ňom spriaznenú dušu. Ale vedz, že ak ju raz nájdeš tak ju nebudeš musieť nasilu držať aby s tebou ostala. Pretože byť spolu , bude to najprirodzenejšie čo vás oboch stretlo.
Dovtedy si užívaj každučký okamih. Každé dobré jedlo, nového človeka čo stretneš vo vlaku či v škole, každú novú príležitosť, dobrý spánok, večerný vánok … a hlavne na nič nečakaj.
Všetko je tak ako má byť.
