Vzdala som to. Toľko som bojovala nad tou rozmanitosťou, až som sa tomu postupne poddávala. O čom to sakra je? Naozaj je to tak ? Koľko máte možnosti, toľko chýb robíte ? Vzhľadom na to, že som sa miestam a spoločným situáciám vyhýbala, som v každej sekunde do nich narážala ? Naozaj je to len moje nahováranie alebo je to osud? Na kus uletieť možnostiam, a vzniesť sa svojim pokušeniam bez pohľadu na osud ktorý mi spočíta budúcnosť ? Možno je to len možnosť na sekundu získať to percento, ktoré mi dáva to pokušenie. Možno to bude stáť za to. Cítiť čerstvosť letného vzduchu, tú chuť pretancovať celú noc v červených šatách a vytvoriť praskavý zvuk nárazom prstov. Popozerať sa okolo seba a všímať si atmosféru, ktorú buduješ svojou eufóriou. Tešiť sa z nej a za svitu so šľapkami v rukách, si preskakovať na ceste domov. Aj to je možnosť ako byť nezávisle byť slobodná.
Zobraziť celú galériu (2)Na moment som sa pasovala s myšlienkou či som dostatočne vďačná alebo skôr nevďačná, za všetko čo dostávam ale naopak je to len o tom, koľko si v skutočnosti zaslúžite. Náročnosť v tomto prípade neexistuje. Bodka. Šťastný život v tomto smere nie je všetko. Záleží samozrejme v tom, ako ho beriete. A čo v živote viac inklinuje na ceste vašej radosti. Čo Vám urobí takú obrovskú radosť, že prestávate vnímať okolie, možno aj seba. Aj tma vonku, je taká krásna a presvetlená, že sa neviete vynadívať. Jednoducho ste rozčarovaná vašim ja.
Zobraziť celú galériu (2)Kráčala som po ulici a nevedela čo robiť, toľko myšlienok a toľko šťastia som v sebe živila, škoda že len v sebe. V predstave aké to mohlo byť, som prepadávala každú chvíľu. Zjavil sa po piatich rokoch, keď už som v živote mala dostatočný poriadok a so skúmavým rozoberaním som nadobro skončila. Cielený život som pochovala tam niekde na zastávke ,kde som nastupovala do autobusu maximálne rozčarovaná a navonok bolo vidieť, že prekypujem šťastím. Neviem kde, no raz som čítala, že muži opúšťajú silné ženy, ktoré sú silné iba po stránke vlastností. Silná a nezávislá,nikoho som nepotrebovala.
Ale na city sa nik nepozrie, že tam niekde v kútiku duše sme ochudobňovaná každá jedná z nás. Vieme kričať keď sa nám nedarí, samozrejme keď sme doma zahrabané medzi vankúšmi a nik nás nevidí. Vieme si ponadávať, a na moment sa zamilovať aj do toho najväčšieho hlupáka na zemi a v celom vesmíre. Neskôr som zistila, že to nikdy láska nebola a nikdy nebude. Toľko sme si krížili cesty, toľko sa jeden druhého dotýkali až sme to vzdali. Láska na prvý pohľad nebýva nikdy naplnená. Prvé zdanie klame. Toľko posledných nocí a dní, ktorých sme sa rozlúšili, sme mohli spečatiť. Jedinému komu sa to podarilo na samí záver, bol on. Doba neurčitá a misia splnená.
