Nie je to o tom, že by ne­bol ni­kto iný.
Je to o tom, že nie je ni­kto ako on.

Ni­kto nie je ním. Ne­viem čím to je, no ťahá ma to za ním kaž­dým kaž­duč­kým dňom. Je mo­jím snom. Je mo­jou ob­lo­hou. Je mo­jím sln­kom i mra­kom. Je mo­jím zmät­kom. Je mo­jou den­no­den­nou myš­lien­kou. . .

Sto­jím na opač­nej strane a dí­vam sa na hviezdy, kým Ty spíš. Pred­sta­vu­jem si, aké by bolo, ak by sa dve hviezdy spo­jili. Aké by bolo to, ak by sme sa spo­jili my. Len ja a ty. No je to vô­bec ešte možné? Ne­tu­ším. Ne­viem. Ne­mys­lím. Som v nás stra­tená.

fre­e­pik.com

Viem, je to už 730 dní bez teba, no ľú­biť ťa ne­pres­tá­vam.
Ne­chal si ma ísť svo­jou ces­tou, no v mo­jom srdci miesto stále máš, i keď mo­jím viac nie si. Ne­chal si mi len pred­stavy. Máš inú rád. Sta­vím sa, že ona má všetko. Je pekná rov­nako ako ty. Jej vôňa ostáva na tvo­jom tričku. Jej bozky na tvo­jich pe­rách. Možno by som mala byť viac ako ona. Vi­dím ju. Ako ti leží v ná­ruči. Cí­tim tú diaľku me­dzi nami kaž­dým boz­kom me­dzi vami.

Pý­tam sa sama seba, kde sa stala chyba? Kde na­stal re­set na­šej lásky? Kto vy­ma­zal všetko me­dzi nami? Som zmä­tená. Viem, vra­víš, že máš ma rád, no si si tým na­ozaj istý? Si pre­sved­čený o svo­jich slo­vách? Vždy, keď to ho­vo­ríš moje srdce ožije a môj úsmev sa roz­žiari. Moje srdce tomu verí, no hl­boko vnútri viem, že všetko je už preč. Tak, prečo ma mo­táš? Zas raz. Vieš to len ty. No pro­sím po­chop, že každý čas strá­vený s te­bou je pre mňa len ďal­šou ra­nou.

Ty máš ma rád. No ja som ťa ne­pres­tala ľú­biť. V tvo­jich očiach stále vi­dím naše spo­ločné dlhé letné dni, naše bláz­nov­stvá, tvoj smiech, tvoje slzy, tvoj hnev a mo­jich 5 ro­kov ži­vota. Bolo to krásne.

tumblr_nacnj5l1JL1svuqyfo1_500

ran­tnow.com

Dala by som všetko za to, aby to opäť bolo prav­dou. Pre­tože láska pre mňa hod­notu má. Nie je pre mňa hrou. Kon­čím. Ne­mô­žem sa s te­bou stre­tá­vať, už na to jed­no­du­cho ne­mám síl. Pre­páč mi. Ne­hne­vaj sa pro­sím, už ti viac ne­mô­žem byť ná­po­mocná, už ti viac ne­do­ká­žem ra­diť, už ti viac ne­do­ká­žem kla­mať, že je všetko v po­riadku.

Ja od­chá­dzam. No pro­sím, ty sa ne­ne­chaj po­ka­ziť, buď tým kým si, mi­luj ce­lým svo­jím srd­com, ne­boj sa ot­vo­riť a ne­riaď sa trendmi, je fajn ne­za­pa­dať. Vždy sa mi na tebe pá­čila tvoja ina­kosť. Ďa­ku­jem ti za čas strá­vený so mnou, i keď po­mys­le­ním na to sa mi chce pla­kať.

favim.com

fa­vim.com

Nuž, možno raz osud spojí nás zas.

Možno raz prí­deš na to, že som je­diná.

Možno raz, zis­tíš, že z mo­jej strany ne­šlo len o klam.

Ja za­tiaľ bu­dem žiť ži­vot, aký si za­slú­žim.
Pla­kať už nech­cem. Bu­dem sa smiať a uží­vať si krásu sveta.

P.s.: Ľú­bim ťa.

Komentáre