Zamyslela si sa niekedy nad tým, prečo sa nám častejšie vracajú myšlienky na ľudí, ktorým vďačíš za množstvo preliatych sĺz? Na tých, z ktorých sme sa dostávali najťažšie. Nie a nie na nich zabudnúť. Odvtedy už mohlo prejsť veľa času, no aj tak si sem tam spomenieme. Na chvíle kedy sme mali srdce zlomené a na chvíle, ktoré tomu predchádzali.
Každý človek, ktorý nám vstúpil, vstupuje alebo niekedy v budúcnosti vstúpi do života, nám niečo prinesie. Buď nám ukáže nový pohľad na isté veci, ukáže nám nové miesta, zoznámi s novými ľuďmi, naučí nás chápať niektoré veci inak. Vyvolá v nás nepoznané pocity, prebudí túžby, či rokmi zakryté sny. Môže to byť aj človek, pri ktorom cítime nevysvetliteľný pokoj a pohodu. Pri ktorom sa cítime samé sebou, a máme pocit, že sa poznáme večne. Dokážeme sa v tom druhom nájsť a cítime istú spriaznenosť. Nepochybne, každý človek je jedinečný a niečo v nás zanechá. No čím sa odlišujú ľudia, na ktorých nevieme zabudnúť?
Aj keď si dobre uvedomujeme, že to nebolo správne. Aj keď nám všetci naokolo radili dať ruky preč. Na chvíľu ich počúvneme, no v myšlienkach sa stále vraciame do bodu, kedy sa všetko zmenilo. Kedy sa naše predstavy rozbili, a my sme nejako podvedome tušili, ako to celé dopadne. Neustále sa vraciame k ľudom, ktorý nás zmenili. A to je dôvod prečo na nich zabúdame najťažšie. Práve vďaka týmto sme si uvedomili množstvo vecí. Prehodnotili sme svoje správanie, svoje názory a niekedy aj svoje priority. Vďaka nim, sme takpovediac ožili. Aj keď v nás vyvolali negatívne emócie. Stále to boli pocity silné, ktoré v nás zanechali stopy. To, že si na nich spomenieme nie je vôbec zlé. Pripomínajú nám chyby, ktoré sme kedysi urobili, a ktoré už nemienime zopakovať. Možno sa nám stále na chvíľu zastaví dych a srdce vynechá jeden úder, keď ich zbadáme, no dobre si uvedomujeme, čo je správne a čo nie. Nesmieme na nich zabudnúť, ako inak by sme sa mohli poučiť?
Všetko zlé, je na niečo dobré.
A ja verím, že všetko, čo sa mi kedy prihodilo , zo mňa urobilo lepšieho človeka.
