Je to už tak dávno, kedy sme sa na­po­sledy roz­prá­vali. Ne­mys­lím ten druh kon­ver­zá­cie v dave ľudí, kde sme je­den dru­hého tak­mer ne­po­čuli, ale ten druh kon­ver­zá­cie, keď sme le­žali pod noč­nou ob­lo­hou, ďa­leko od všet­kých po­vin­ností a roz­prá­vali sme sa o na­šich oba­vách a stra­chu.

unsp­lash.com

Bola si moja prvá láska zo stred­nej školy. Stále si pa­mä­tám na to sl­nečné ráno, kedy sme sa pr­vý­krát stretli a ja som hneď pri pr­vom po­hľade na teba ve­del, že raz bu­deš moja. Pr­vý­krát, keď sme sa po­boz­kali som sa cí­til tak bez­pečne, že by som bol ochotný uviaz­nuť v tomto oka­mihu navždy. Pri­nú­tila si ma za­bud­núť na všetky sta­rosti, ktoré som mal a zba­vila si ma všet­kých ne­is­tôt, ktoré som v sebe ukrý­val. Mala to byť láska na celý ži­vot, nech­cel som, aby to nie­kedy skon­čilo. A po­tom to prišlo.

unsp­lash.com

Roz­išli sme sa. Ešte pred­tým než sa to stalo. Za­kaž­dým, keď som ťa chcel vi­dieť, si hľa­dala vý­ho­vorky, prečo ne­máš čas alebo ne­mô­žeš. Ne­zaz­lie­vam ti to, len si ma mohla pred tým vo­pred va­ro­vať. Vieš, pre člo­veka, ktorý ve­ril a ľú­bil ťa, je bo­les­tivé po­ze­rať sa na to, ako sa mi vy­hý­baš a nech­ceš ma už vi­dieť, aj keď ešte pred is­tým ča­som som pre teba zna­me­nal všetko a nech­cela si ma za nič na svete vy­me­niť.

Na­dobro bolo ko­niec na­šim spo­loč­ným vý­le­tom do prí­rody, kde sme cho­dili ešte pred zá­pa­dom slnka, aby sme si ho vždy spo­ločne vy­chut­nali. Bol ko­niec noč­nému vy­se­dá­va­niu pod hviez­dami na na­šich ob­ľú­be­ných mies­tach. Bol ko­niec roz­prá­va­niu sa o spo­loč­nej bu­dúc­nosti, o na­šich snoch o spo­loč­nej ceste. Ešte pár­krát po tom, ako si od­išla som sa na tieto miesta vrá­til, no uve­do­mil som si, že tak krásne miesta bez tvo­jej spo­loč­nosti, mi ne­dá­vajú nič, bolo to ťažké spo­mí­nať na to, že sme tam takto raz stáli spolu a te­raz som tu už len sám.

Roz­išla si sa so mnou cez správu, ne­mala si ani toľko snahy za­vo­lať mi a po­ve­dať, že sa mu­síme po­roz­prá­vať. Sú to už 4 roky, no aj na­priek času, som ťa stále ne­dos­tal z hlavy. Ur­čitá časť zo mňa ti bude navždy pat­riť. Ne­mô­žem po­ve­dať, že si ma na­učila, čo je láska, ale roz­hodne si ma na­učila to, čo láska nie je. Na­pí­sal som ti už ne­spo­četné množ­stvo lis­tov po­dob­ných to­muto, no ni­kdy som ich ne­odos­lal, pre­tože som nech­cel, aby si ve­dela, že ešte stále ma to bolí a že na teba mys­lím.

S lás­kou chla­pec, ktorý si praje, aby si bola opäť jeho.

Komentáre