My ženy máme niekedy obdobie, kedy presne vieme, čo chceme. Síce sa to nestáva často, ale aj takéto dni sú. A práve v tomto čase, sa nám zvyknú prihodiť veci, ktoré by sme za iných okolností vítali s náručou, ale v danom momente sa nám vôbec nehodia.
Vedela, že nechce nič vážne. Zároveň však potrebovala cítiť prítomnosť iného človeka. A vtedy keď to najmenej čakala, vstúpil jej do cesty práve on.
Nechcela sa namotať, nechcela nič sľubovať, jediné čo chcela, bolo smiať sa v jeho prítomnosti a užívať si spoločné chvíle, ktoré ale mali dátum svojej splatnosti. Presne vedela, kedy odíde, a aj to, že sa neoplatí zahrávať s citmi, ako jeho tak aj svojimi.
A predsa si k sebe našli cestu.
A predsa sa jej dostal hlbšie pod kožu.
Žiaľ, takto to v živote býva. Vtedy keď niečo chceme, to nedostaneme a keď sa prestaneme o všetko snažiť, život nám sám ponúkne možnosti. Keď si už myslela, že na svete neexistuje nik, kto by jej bol vyhovel, objavil sa on a ona vedela, že je to chlap, ktorého by raz možno predstavila rodičom. Okrem toho, že jeho výzor pútal pozornosť nejednej ženy, jeho správanie len potvrdilo slušnú výchovu.
Konverzácie, ktoré viedli nemali konca kraja, a hodiny ubiehali tak rýchlo, že pojem čas stratil svoj zmysel po celú dobu čo boli spolu. Dával jej toľko pozornosti, koľko si zaslúžila, a koľko jej nedal už dávno žiaden muž. Aj v tom obmedzenom čase, ktorý mali pre seba vymedzený, jej doprial toľko priestoru koľko potrebovala. A ani raz sa necítila obmedzená, ani raz ním nebola otrávená. Jednoducho sa našli, a aj keď obaja vedeli, že to nemá žiadnu budúcnosť, nechceli sa vzdať vzájomnej prítomnosti.
Kiežby boli všetky vzťahy také ako tento. Uvoľnené, slobodné, plné smiechu, vášne a radosti, bez toho aby si na toho druhého niekto robil nárok. Bez žiarlivosti, bez chamtivosti a vypočítavosti. Boli spolu len tak. Preto, že si rozumeli a mali sa radi. Preto, že im to obom prinášalo príjemné pocity a vedeli, že musia využiť svoj čas naplno ešte predtým, než sa to celé skončí.
A tak potom neostalo nič iné, len krásne spomienky, bez určitého začiatku a konca, žiadne slzy smútku ani hnev, len realita, ktorá bola miestami krajšia ako sen.
