• Výsledky výskumov naznačujú, že na dĺžku života má väčší vplyv kvalita vzťahov, než pravidelné cvičenie.
  • Náš mozog pracuje tvorivejšie paradoxne vtedy, keď sme unavení.
  • Zamilovanie sa má podobné neurologické účinky ako šňupanie kokaínu.
  • Optimistické presvedčenie o vlastnej budúcnosti nás dokáže ochrániť pred fyzickými aj psychickými ochoreniami.
  • Držanie sa za ruku s niekým, koho milujeme, dokáže zmierniť fyzickú bolesť, stres aj strach.
  • Dobrovoľníci sú významne spokojnejší so svojím životom.
  • Riziko prechladnutia či chrípky klesá v prípade, ak si aspoň občas zacvičíme.
Man listening to music ovelooking city.

pixabay.com

  • Sila placebo efektu neustále narastá. S narastajúcimi vylepšeniami liečebnej technológie naša viera v medicínu silnie.
  • Ľudia sledujúci krimi filmy/seriály majú pocit, že reálny svet je horší, než v skutočnosti je.
  • Jedinci s nízkym sebavedomím majú tendenciu  ponižovať  druhých.
  • To, že vidíme druhých v pozitívnom svetle hovorí o našich pozitívnych črtách. Ľudia s negatívnejším pohľadom na svet preto naopak disponujú tými zápornejšími charakterovými vlastnosťami.
  • Ešte stále si myslíš, že protiklady sa priťahujú? Omyl! Pravdepodobne ťa budú častejšie priťahovať ľudia  s podobným výzorom a názormi, ako si ty sám.
  • Spomienky sa časom skresľujú. Človek má v priemere jeden skreslený fakt pri každej spomienke
  • Približne 80% konverzácie v skupinách tvorí sťažovanie sa.
pexels-photo-175718

pexels.com

  • Zdá sa, že akosi väčšmi ignorujeme tých, ktorí nás zbožňujú a venujeme svoju pozornosť tým, ktorí si to nezaslúžia a prehliadajú nás.
  • Depresia je následkom prílišného rozmýšľania. Naša myseľ vytvára aj také problémy, ktoré v skutočnosti neexistujú.
  • Byť v spoločnosti šťastných ľudí urobí šťastným aj teba.
  • Presviedčanie seba samých o dobrom spánku dokáže oklamať náš mozog natoľko, až si sám začne myslieť, že je to naozaj pravda.
  • Bystrí a inteligentní ľudia sa zvyknú podceňovať, zatiaľ čo ich protipóly sa nevedia vynachváliť svojou brilantnosťou.
  • Ak si presvedčený, že zvládneš aj viac úloh naraz, mýliš sa.
30852893475_1f450e1440_k

thougtcatalog.com

  • Chceme viac možností a informácií, než dokážeme spracovať a zvládnuť.
  • To, či si dokážeš odoprieť pôžitok, závisí predovšetkým od tvojej výchovy.
  • Tvoje podvedomie vie vždy všetko ako prvé.
  • Všetci sme geneticky podmienení imitovať druhých a správať sa empaticky.
  • Ak si spomínaš na udalosť z minulosti, prehrávaš si v mysli vlastne okamih, kedy si si posledný krát na danú udalosť spomenul.
  • 150 ľudí. To je maximálny počet, s ktorým dokážeme udržiavať ako tak stabilné priateľstvá.
  • Najlepšie informácie sú podobné jednohubkám. Malé, ale o to bohatšie. Sú najjednoduchšie na spracovanie aj na pochopenie.
how-to-improve-your-romantic-relationship-instantly-58706ca1947e61f5038b4568

pixabay.com

  • To TY, nie situácia. Taký je názor väčšiny, ktorí sa dopúšťajú základnej atribučnej chyby. Znamená to teda, že akékoľvek správanie človeka si skôr vysvetlíme jeho vlastnosťami, než situáciou a prostredím okolo neho.
  • Už aj len vidina pokroku je motivujúca.
  • Tvoja myseľ sa 30% celkového času len tak „potuľuje“.
  • Najživšie a najjasnejšie spomienky sú obvykle nesprávne.
  • Čím viac si si sám sebou neistý, tým viac obhajuješ svoje myšlienky a názory.
  • Tvoja myseľ „pretvára“ monotónne prejavy nudných ľudí do takých, ktoré znejú zaujímavejšie.
  • Najobľúbenejšia pesnička je tvojou obľúbenou práve preto, že sa ti spája s nejakou významnou, emočne nabitou udalosťou, ktorú si v živote zažil.
  • Podobne aj typ hudby, ktorý preferuješ, ovplyvňuje spôsob, akým vnímaš veci okolo seba.
  • Romantická láska je z biochemického hľadiska nerozlíšiteľná od závažnejších obsesívno-kompulzívnych porúch.
  • Podľa najnovších výskumných zistení, môžu byť fóbie akýmisi spomienkami, ktoré sa počas generácii odovzdávajú v DNA. Majú teda genetický základ.
  • Výskumníci seriózne vážne uvažujú nad klasifikáciou závislosti na internete ako mentálnou poruchou.
  • Náš mozog  spracováva odmietnutie ako fyzickú bolesť.
  • 68% ľudí trpí „syndrómom fantómových vibrácii“. Títo jedinci majú často pocit, že niekomu zvoní a vibruje telefón, aj keď tomu v skutočnosti tak nie je.
  • V dnešnej dobe trpí priemerné stredoškolské dieťa rovnakým množstvom pocitu úzkosti, aký v 50-tych  rokoch dosahovali v priemere psychiatrickí pacienti, liečení na úzkosť.
  • Náboženské činnosti ako modlitba alebo navštevovanie kostola a bohoslužieb sú spájané s nižšou úrovňou psychologického distresu, čiže stresu s negatívnymi účinkami na psychiku človeka.
  • Žiaden človek narodený so slepotou netrpí schizofréniou.
Sadness

pexels.com

  • Rozhodnutia, ktoré v hlave plánuješ, znejú racionálnejšie v prípade, ak si ich premyslíš v cudzom jazyku.
  • Štúdie zaoberajúce sa ľudským správaním zistili, že ľudia, ktorí stratili svoj mobilný telefón, zažívajú paniku podobnú tej, ktorá sa spája s momentmi blízko smrti.
  • Objatie trvajúce dlhšie než 20 sekúnd ti v tele uvoľní väčšie množstvo chemických látok , ktoré sú zodpovedné za to, že človeku, ktorého objímame, následne aj viac dôverujeme.
  • Čím sme fyzicky unavenejší, tým sme aj úprimnejší. Je to jeden z hlavných dôvodov, prečo svoje tajomstvá a pravdy odhaľujeme omnoho viac práve pri neskorých večerných konverzáciách. Aj pretvárka má predsa svoje hranice..
  • Čokoláda v tele spúšťa rovnaké mechanizmy, aké pociťujeme pri zaľúbení sa.
  • Šťastie, hnev, smútok, strach, prekvapenie a znechutenie. To je 6 univerzálnych emócii, ktoré prejavuje každý z nás.
  • Zvyčajne sme šťastnejší vtedy, keď sme zaneprázdnení. Vtedy totiž nemáme čas zamýšľať sa nad negatívami života.