Nedokážem si pomôcť, no každý večer zaspávam len s jednou myšlienkou. Myšlienkou na to, kedy aj ja spoznám skutočnú lásku. Nemám pocit, že by som robila niečo zle, milujem svoj život, no už nechcem, aby bolo pred ním slovo „single“. Keď sa ráno zobúdzam, verím, že práve toto bude ten deň, ktorý to všetko zmení.
Na ulici vidím zamilované páry, ktoré sa držia za ruky, na Instagrame fotografie z ich spoločných výletov a romantických rande. Kamošky sa jedna za druhou vydávajú, zatiaľ čo ja som nenašla ani toho, s kým by mi to vydržalo viac ako rok. Samozrejme, boli tu takí, ktorí mali záujem, no keď som vo svojom vnútri cítila, že to nie je ono, nemohla som to predstierať.
Chcela by som, aby som si bola v srdci na 100 % istá, že tento je ten pravý.
Nezaslúžim si aj ja skutočnú lásku?
Tieto slová pochopia len tie ženy, ktoré to už zažili. Tie, ktoré mali vo svojom srdci lásky na rozdávanie, no nenašiel sa nik, kto by si ju chcel vziať. Nik, kto by ju dokázal aj vrátiť. Len obyčajnú lásku. Zdá sa však, že až taká obyčajná nie je. Zrejme je veľmi vzácna, keď sa mi dlhé roky tak skvele vyhýba. No ja neprestávam veriť. Každé ráno vyrazím do sveta s nádejou, že na ňu natrafím.
Ktovie, ako bude vyzerať. Ako bude vyzerať jeho tvár. Toľkokrát som nad tým už premýšľala! Aký bude? Ako sa bude ku mne správať? Nájdem v ňom to, čo naozaj potrebujem? Budeme sa dopĺňať? Rešpektovať? Bude medzi nami tá povestná iskra? A čo tá dôvera? Ach, o tom naozaj snívam! Možno by som si všetky tie myšlienky mala odložiť niekam hlboko a nechať osud pracovať.
Rada by som ho popohnala, no viem, že sa to nedá. Že môžem len čakať, kedy sa šťastie v láske usmeje aj na mňa. Skutočnú lásku si nevynútim, ona ovládne mňa, nie ja ju. A tak sa aj zajtra prebudím s vierou, že možno tento deň bude ten osudový.
