Hovorí sa, že stredoškolská láska je tá najkrajšia. Keď si chcú starší ľudia spomenúť, aké je to mať motýle v bruchu, myslia práve na toto obdobie. Sladké obdobie, kedy neboli žiadne problémy a prvé ozajstné lásky vyzerali tak, že budú trvať navždy. 

No vo väčšine prípadov to tak nie je. Prežili sme jednu nádhernú rozprávku, ktorá sa skončila plačom do vankúša tak silným, až sme si mysleli, že to naše zlomené srdce nevydrží. Ach tá tínedžerská láska! Sladká, naivná. Nikdy na ňu nezabudneme. Ako to, že sa musela skončiť? A prečo ostane navždy jednou z najkrajších lások?

Pretože táto láska vznikla v čase, kedy nám na ničom inom nezáležalo. A zároveň to nič bolo naše všetko. Práve obdobie v čase strednej školy bolo tým, kedy sme začali vnímať lásku. Už to neboli detské bozky na dvore. Cítili sme sa byť dospelými a chceli sme mať vzťahy. Dokázali sme sa bezhlavo zaľúbiť a pre lásku by sme spravili čokoľvek. Keď sme získali človeka, o ktorom sme po nociach snívali, bol to ten najkrajší pocit. V škole sme nemysleli na nič iné, ako na to, kedy opäť budeme spolu. Mohli sme sa spolu flákať po škole a zabávať sa po víkendoch. Na ničom inom vtedy nezáležalo. Milovali sme, a verili, že to bude navždy.

Vtedy sme nemali iné problémy. Neriešili sme budúcnosť, ozajstné partnerské krízy, hypotéky, deti, prácu, … nič z toho nás neťažilo. Jediným problémom bola písomka z matematiky a rodičia, ktorí nás nechceli nechať v piatok dlhšie von. Rovnako hlúpe boli často dôvody, pre ktoré sme sa vtedy rozchádzali. Zrazu bol koniec veľkej lásky. Častokrát to bola tá prvá. Nikto nám tú sladkú spomienku už nevezme.

A tak sme dávali zbohom našim láskam. Hľadali sme si vlastné cesty životom. Dospievali sme. Potom sme zistili, že vzťahy stoja na úplne iných základoch. Že človek, ktorého si milovala na strednej má úplne iné životné ciele, hodnoty, postoje. To sme ako tínedžeri ešte nevedeli. Ale vtedy nám to nevadilo. Naivne sme sa ľúbili a lámali si srdcia. Dnes, keď už sme dospelí, by nám to jednoducho neklapalo. Stredoškolské lásky len zriedka trvajú večne. Ale to vôbec nevadí. Naučili nás cítiť. Naučili nás hľadať si niekoho, kto k nám skutočne patrí.

No na ten pocit nikdy nezabudneme. Nezabudneme, aká krásna a čistá bola naša stredoškolská láska. Nezabudneme, ako slobodne sme sa vtedy cítili. Robili sme si, čo sme chceli a nič nás netrápilo. Nezabudneme na tie motýle v bruchu, keď sme zazreli toho vyvoleného. Ako sme sa triasli, keď sme sa ocitli prvýkrát osamote. Na prvý bozk, ktorý bol tak nesmelý a pritom dokonalý. Tá láska nemohla trvať večne. Inak by sme nemali všetky tie spomienky.

Prihlasujem do newslettera...

Dostávaj najlepšie novinky z Odzadu

Prihlásením sa do newslettera súhlasíte s podmienkami ochrany súkromia.