Cítila by si sa dobre, keby ti niekto zobral všetok voľný čas? Keby ti niekto povedal, že musíš sedieť len doma a nechodiť von? Keby ti niekto zakázal stretávať sa s priateľkami? Asi ťažko. Skôr by si pociťovala frustráciu, hnev a nutkanie odísť.
Presne to sa odohráva v tele tvojho partnera, keď mu niečo zakážeš a nedovolíš. Bohužiaľ, keď nedáš partnerovi vo vzťahu priestor, neudržíš ho pri sebe.
Čím viac budeš chcieť, aby bol pri tebe doma, venoval sa ti, aby ste spolu každý deň večerali, alebo aby chodil von s partiou len pod podmienkou, že zoberie aj teba, tým viac bude rozmýšľať nad rozchodom.
Predstav si, že ťa s partnerom spája neviditeľné puto, ktoré je dostatočne voľné na to, aby ste mohli tráviť čas spolu, no aj oddelene. Potom si predstav to, že s každou tvojou prosbou, aby nechodil von, nepriatelil sa s tými a tými v partii, nerobil to a to, sa to puto skracuje a uťahuje mu ruku či krk.
Čo si myslíš, bude sa cítiť príjemne alebo nešťastne? Samozrejme, že to druhé. Čochvíľa by nemohol dýchať a bol by plne pod tvojou kontrolou.
Takéto správanie však nie je vhodné a už vôbec nie zdravé. Aj keď si (možno) myslíš, že vo vzťahu by mali dvaja ľudia tráviť čas len spolu, 24 hodín, 7 dní v týždni, funguje to skôr naopak.
Čím menej sú ľudia spolu, tým sú pre seba vzácnejší a vážia si každú minútu strávenú v spoločnosti partnera.
Pokiaľ chceš, aby bol tvoj priateľ šťastný a bol s tebou rád, dopraj mu priestor. Keď uvidí, že ho v jeho voľnočasových aktivitách podporuješ, nebodaj ho ešte sama pošleš von za priateľmi alebo na futbal, vráti sa k tebe s dobrou náladou a bude vedieť, že ho miluješ.
Tak by to malo byť – obaja potrebujete rásť vo vzťahu, no aj mimo vzťahu.
