Rozchod je azda to najhoršie, čo sa človeku vo vzťahu môže stať. Spoločný čas a láska idú do zabudnutia, a ty musíš dať zbohom niekomu, kto bol tvojou súčasťou. O čosi ťažšie to je, ak sa tomu už nehovorí rozchod, ale rozvod. Keď ste si s partnerom oficiálne a verejne sľúbili svoje navždy, no nedokázali ste to dodržať. A ak k vám patria aj spoločné deti, katastrofa môže byť na svete.
Väčšina párov, ktorým to už dlhodobo nefunguje, používa práve deti ako výhovorku na to, prečo sa nevydať každý svojou vlastnou cestou. Pre deti to bude najlepšie, hovoria. Pravdou je však opak, deti si dokážu rýchlo zvyknúť na zmeny a je pre nich lepšie radšej vyrastať s oddelene žijúcimi a spokojnými rodičmi, ako spoločne, no pod neustálou váhou hádok, nerešpektovania sa a dusnej atmosféry.
Ak im rodičia chcú to najlepšie, potom sa majú postarať o to, aby netrpeli kvôli vlastným nezhodám a žili čo najspokojnešie, pretože práve tým formujú aj ich psychiku a budúce vnímanie toho, čo je a čo nie je vo vzťahoch správne.
Niektoré matky sa cítia byť vinné za rozbitie rodiny, ak odídu od partnera, no aj keď je materská láska silná, vždy sa treba pozerať na vlastné šťastie. Keď nie sú rodičia šťastní, potom môžu ťažko očakávať, že ich deti budú. Začať treba od seba. A kým sa dá, ukončiť vzťah v priateľskej miere. Čím dlhšie to „kvôli deťom“ budú naťahovať, tým viac sa môžu partneri znenávidieť.
Rozvod je definitívny
Ak už k rozvodu dôjde, obaja rodičia by mali spoločne venovať čas deťom a pomôcť im prekonať túto zmenu. Niektoré deti (najmä veľmi maličké) to ešte nechápu, iné chápu až veľmi a súhlasia, ďalšie zas v sebe dusia smútok, a potom sú tu aj také, ktoré z toho obviňujú seba.
V každom prípade by bolo ideálne, ak by sa celá rodinka zišla a otvorene porozprávala o tom, prečo už rodičia nechcú žiť spolu, vysvetliť im, že deti za to nemôžu a nijakým spôsobom ich to negatívne neovplyvní, dohodnúť sa na tom, ako by mohli spoločne v budúcnosti fungovať, … a najmä, ukázať im, že od nich nikto neodchádza. Vždy tu budú pre ne.
Deti bez ohľadu na to, v akom sú veku, potrebujú v rodičoch vidieť vzor. Pochopiť, že rozchody patria k životu, že dospelí ľudia vedia spolu komunikovať a rešpektovať sa, a že o rodinu neprídu, aj keď nastanú problémy.
Nebudeme však žiť v ilúzii, niektoré rozvody bývajú škaredé a nie vždy je možnosť spoločne a rozumne komunikovať či prejavovať deťom dostatok pozornosti. Psychické či fyzické týranie, nevera, neustále hádky, … to sú dôvody, ktoré vplývajú naozaj negatívne na každého člena domácnosti a nedá sa spoločne sadnúť za stôl a s úsmevom na tvári klamať, že vaša šťastná rodina si bude žiť ďalej, iba trocha pozmenene.
Deti však veľmi rýchlo vycítia, keď sa všetko to dusno z domácnosti vytratí, keď vidia, že matka, ktorá doteraz neustále plakala, si vydýchla. Stačí sa s nimi rozprávať otvorene, byť im oporou a pohladiť ich, keď to potrebujú. A hlavne, nikoho neobviňovať a nehádzať špinu na druhú stranu. Očierňovanie partnera a podnecovanie detí k tomu, aby ho nemali radi (poprípade aj jeho novú známosť), neprinesie nikomu nič dobré.
