Poznám veľa pocitov. Mnohokrát som pocítila radosť i smútok. Niektoré pocity ma dostali do výšin a iné ma zrazili na zem. No stále je tu jeden, ktorý som cítila málo.
Niekedy mám dojem, že aj napriek všetkému, čo robím, chcem od obyčajného dňa až príliš veľa. A ja by som najradšej len sedela na kopci za mestom, pozerala na všetky osvietené stavby a možno to jediné, čo by som si priala, by bolo držať ťa za ruku, a opierať si hlavu o tvoje plece.
Ľudia v mojom okolí ľúbia mňa a ja ľúbim ich. No na tomto svete sa určite vyskytuje niekto, koho by som mohla ľúbiť inak. Priala by som si, aby to tak bolo. Nechcem tvrdiť, že je to teraz to jediné, čo neodkladne potrebujem, no myslím si, že by som sa vo svojom vnútri cítila inak.
Aj keď sa možno prezentujem odmietavosťou ku celému svetu, niekde v mojom vnútri je tá myšlienka inakosti, čo by chcela mať v živote niečo inak. Niekedy samú seba klamem, že v niektorých chvíľach, by bolo lepšie mať o jedného človeka pri sebe viac.
Viem, že mám niekedy čudné otázky alebo ešte čudnejšie odpovede, no vo väčšine prípadov mi stačí sedieť niekde vonku, mimo centra veľkého diania a pozerať potichu pred seba. Netrúfam si odpovedať či by si bol ochotný prežívať čas bez slov, no s veľkou pointou.
Nechcem, aby si bol rovnaký ako ja. Možno len chcem, aby si sa hľadal spolu so mnou. Sú dni, kedy by som najradšej lietala v oblakoch, sedela s kamarátmi pri západe slnka na terase. Poprípade by som ležala celý deň v posteli s knihou v rukách.
Čo by si robil ty, keby máš voľný čas a mohla by som sedieť vedľa teba? Hral by si na gitare, kreslil si, alebo by si len tak vnímal ticho medzi nami?
Pri všetkých činnostiach sa mi v myšlienkach objaví znovu tá, ktorej sa možno trpko vyhýbam. No na druhú stranu, by som chcela pocítiť tú inakosť obyčajných chvíľ. Aj keď sa tomu na prvý pohľad vyhýbam, na druhý pohľad, by som rada zmenila svoj názor.
Ja vlastne ani netuším, kedy sa v mojom živote objavíš, alebo či si už náhodou ním aj nepreletel. Kto vie, kde teraz si, a čo robíš.
Pokojne ťa nazvem aj šialeným bláznom, ak budeš robiť hlúposti, aby si ma rozosmial. Ale pravdou je, že sa nato až príliš teším. Tak mi prosím, nechaj v mojom vnútri predstavy, ktoré si vezmeš k srdcu.
A len ma prosím chyť za ruku, a usmej sa na mňa. Budem tá najšťastnejšia osoba, ktorá bude sedieť vedľa teba, a bude ťa ľúbiť.
