Hovorí sa, že zamilovanosť trvá dva roky. Potom je len na samotnom páre, či všetky prekážky, stereotypy, hádky a nedorozumenia zvládnu. Pokiaľ áno, prechádzajú do skutočnej lásky, ak nie, ich cesty sa rozdelia.
Univerzálny kľúč k stálej láske nemá asi nikto, keby áno, na svete by neexistovali rozvody, hádky a striedavá starostlivosť o deti. Avšak, pokiaľ zamilovanosť vo vzťahu po určitom čase klesá, aká forma lásky stále rastie?
Tá manželská. Hoci je dnes moderné a trendy nebrať sa, žiť na divoko a nebrať za nikoho zodpovednosť, manželská láska v sebe ukrýva omnoho viac, než len papier.
To nie je len papier, a ľudia, ktorí pokladajú tento zväzok len za „zdrap“ papieru, sa skôr či neskôr rozvedú. Je to skutočne oveľa viac, než si niektorí myslia.
Manželstvo by malo byť o tom, že si dvaja ľudia sľúbia to, že sa nikdy neopustia. Že budú za seba bojovať, nech bude situácia akokoľvek ťažká. Nebudú tam len pekné okamihy, budú tam aj zlé a náročné situácie, no práve tam sa ukáže sila lásky. Každou jednou výzvou a každým jedným dňom, čo si dvaja ľudia povedia, že bojovať za manželstvo sa oplatí, bude ich láska rásť a silnieť.
Samozrejme, aj manželstvo môže rýchlo spadnúť do stereotypu, preto by sa vždy mali snažiť o to, aby sa o toho druhého zaujímali. Aby vytvárali harmonické prostredie pre deti, ktoré budú vychovávať. Aby sa učili ako spolu žiť – v dobrom, no aj v tom zlom. Aby vedeli medzi sebou otvorene komunikovať. Aby si navzájom dôverovali a mali medzi sebou vytvorené neviditeľné puto, ktoré ich nikdy nerozdelí.
Pokiaľ sa dvaja zamilovaní ľudia rozhodnú, že „áno, toto je partner, s ktorým chcem prežiť svoj celý život“, musia tomu veriť a každý deň sa o toho druhého starať. Jedine tak bude vzťah, no aj ich vzájomná láska, stále rásť a každým rokom bude silnejšia a silnejšia.
