Stretneš muža, ktorý sa ti zdá už na prvý pohľad sympatický. Usmeje sa, dáte sa do reči a ani nevieš ako, ocitneš sa na 3. rande a zistíš, že sa ti páči viac, ako je zdravé. Alebo je to len obyčajná túžba?
Zrazu je tu niekto, kto ti niekedy rozumie viac, ako ty sama sebe, niekto, kto ťa dokáže rozosmiať, keď máš plnú hlavu povinností, niekto, kto ťa chytí za ruku, keď sa bojíš. Zistíš, že máte podobné sny a chcete od života takmer to isté. Zrazu si šťastná a prestávaš pociťovať to, ako plynie čas. Pýtaš sa, kde bol tento muž celý tvoj život a akosi si nevieš predstaviť vzťah s niekym iným.
Potom príde večer, kedy sa konečne po dlhej dobe stretneš s kamarátkami a chcete si užiť trochu času spolu. Zavítate do baru a po pár drinkoch sedíš vedľa modrookého blonďáka, ktorý z teba nevie spustiť oči. Je to tak super pocit. Máš jeho plnú pozornosť a takmer ani nedýchaš, keď ti rozpráva o zážitkoch z jeho práce. Potom sa zasmeje na tvojom vtipe a ty si povieš: ,,Wau, podľa neho som zábavná.“ Pozrieš na hodinky a zistíš, že ste prekecali 3 hodiny.
Pomyslíš si, aký to je super chlap, keď ti v tom príde správa od tvojho priateľa. Pýta sa, či je všetko v poriadku, a či sa dobre bavíš. Chceš mu odpísať, no v tom ťa tvoj spoločník chytí jemne za ruku, aby sa opýtal, či ťa môže pozvať na ďalší drink. Dúfa, že to iba pri drinku neskončí. No chce pôsobiť milo a tak ti pochváli šaty a dúfa, že tým u teba zaboduje.
A v tom momente zabudneš na to, kto ťa miluje, kto sa o teba bojí a nemôže spať, pretože vie, že nie si doma.
Kto ti kupuje ruže stále, keď sa stretnete, pretože vie, akú radosť ti to urobí. Kto presne vie, čo máš rada, na čo myslíš, keď sa červenáš. U koho máš plnú dôveru a nemá potrebu žiarliť. Ten, pri kom jedinom sa cítiš sama sebou, ten, pri kom ležíš so zubnou pastou na vyrážkach, A aj tak sa cítiš byť krásna pod jeho pohľadom. Ten, s ktorým by si najradšej strávila každú sekundu svojho života.
Tak ten nevie, že pod čarom okamihu si schopná toto všetko zahodiť kvôli pár nezmysleným minútam s chlapom z baru, ktorého zaujíma tvoja podprsenka pod čipkovanými šatami. Prečo sú ľudia ochotní zahodiť niečo tak vzácne. Kvôli pár minútam niečoho zakázaného?
Prečo musíme zistiť, že máme poklad, až keď je neskoro? Až keď sa spálime na chvíľkovom pokušení. Stojí naozaj za to, zahodiť kvôli jednej noci budúcnosť, ktorá ťa mohla čakať s mužom tvojich snov? Bolo by to s tým mužom s rozopnutou košeľou také, ako s tým, ktorý doma čaká, kým odomkneš dvere a on ťa opäť uvidí?
