Do môjho ži­vota vstú­pilo veľa ľudí, ale ne­správ­nych. Mnoho mu­žov, ktorí si ne­ja­kým spô­so­bom na­šli cestu do môjho srdca, a po­tom ho celé po­šlia­pali. Tí muži mi kradli moje pred­stavy a ide­ály o láske, ni­čili všetko, čo s ňou sú­vi­selo a ne­dá­vali mi naj­men­šiu ná­dej na to, že niečo ako láska vô­bec exis­tuje. A tak som pre­stala ve­riť. Ne­ve­rila som v lásku, nehu, cit, ani nič po­dobné. Ale raz som stretla jeho. Toho, ktorý zme­nil môj ži­vot od zá­kladu, toho, ktorý slovu láska ne­dal iba vý­znam, ale o mnoho viac. Na­šla som muža a lásku, ktorú som vždy chcela a ešte o niečo lep­šiu.

Keď som ho spoz­ná­vala, vi­dela som v ňom niečo viac, ne­ve­dela som čo, ale lá­kalo ma to, a tak som ho spoz­ná­vala ďa­lej. Kaž­dým po­zna­ním sa aj náš vzťah za­čal po­sú­vať ďa­lej a ja som ve­dela, že toto je ono, to pravé… Za­mi­lo­vala som sa a ani na mo­ment som to ne­oľu­to­vala. Na­šla som to pravé. Je to muž, ktorý pri mne stojí ne­us­tále. Ráno, ve­čer, ne­skoro v noci, v šťastí aj v ne­šťastí, v zdraví či v cho­robe, stále je tu a ja ve­rím, že aj bude. Páči sa mi na ňom aj to, ako zo mňa robí lep­šieho člo­veka. Slo­vami sa nedá vy­jad­riť to, aká som za neho vďačná. Aká som šťastná, že ho mám. Každý deň ďa­ku­jem Bohu za to, že mi ho po­slal do cesty…

View this post on Ins­ta­gram

The cu­test @tben­dina 😘🤗

A post sha­red by The­Coup­le­Go­als (@coup­le­go­als) on

Ochra­ňuje ma a nedá na mňa do­pus­tiť, som si istá, že keby sa mi čo­koľ­vek stalo, je pri mne, po­drží ma a pod­porí, za­hojí moje rany na tele alebo na duši. Do­káže ma ro­zo­smiať, keď sa cí­tim zle, vie ma upo­ko­jiť aj vtedy, keď mám po­cit, že o chvíľu za­čnem chŕlíť pla­mene od hnevu. Vie, ako na mňa v kaž­dom smere, príde mi to, akoby do­predu do­stal ná­vod ako na mňa. Je tu pre mňa a ja tak isto tu bu­dem pre neho. A sme síce mladí, ale ve­rím, že to zvlád­neme. Lebo nie­kde vo vnútri cí­tim, že je to to pravé. A to pravé ni­kdy ne­skončí. Možno nás to zlomí, od­delí na ne­jaký čas, spo­ločne pad­neme na úplne dno, ale znova sa po­sta­víme. Spo­ločne. A sil­nejší ako ke­dy­koľ­vek pred­tým. Tá láska, ktorú od neho cí­tim, stojí za vše­tok boj. A ja sľu­bu­jem, že sa mu bu­dem sna­žiť byť tou naj­lep­šou, presne tou, ktorú si on za­slúži. Za všet­kými tými me­siacmi, ktoré sme spolu, som sa ani na mo­ment ne­cí­tila inak ako na za­čiatku, skôr možno ešte o niečo viac ľú­bená. Na­šla som svoje miesto, svoj bez­pečný prí­stav, ktorý tu bude há­dam navždy…

Lebo bez neho sa bu­dem cí­tiť, akoby už slnko ni­kdy ne­malo svie­tiť, as­poň nie pre mňa.

Komentáre