Čoraz častejšie dostávam otázku, čo mám v pláne so svojím životom. Akým smerom sa chcem uberať, čo chcem robiť a hlavne, kedy. Niekedy mi to príde také, že všetci sa zaujímajú o môj život a často ho kritizujú, ale nikto sa ma nespýta, či som šťastná.
Je to úplne bežná otázka, lenže ja na ňu neviem odpovedať. Tak strašne sa chcem zavďačiť ostatným, že vlastne ani neviem, čo šťastie znamená. Zameriavam sa len na tie pravidelné otázky, až úplne vynechávam tú najjednoduchšiu.
Úprimne, nepamätám si, kedy som zaspávala s úsmevom na perách. Niekedy sa aj bojím zaspať, pretože viem, čo príde. Pravidelné pochybnosti pred spánkom, ktoré ma ničia. Niekedy zaspávam s plačom. Často ma sprevádzajú zlé sny, ktoré mi hovoria, že nie som dosť dobrá. Zobúdzam sa s hysterickým plačom a strachom. Niekedy dokonca lapám po dychu.
Snažím sa to akceptovať. Dokázať mojej hlave, že nikdy sa nezavďačím všetkým. Prijala som fakt, že toto nie je normálne a preto som požiadala o pomoc. Nie, nie je to hanba. Nie je hanba povedať psychológovi o tvojich pochybnostiach, prípadných problémoch. Nemusíš ísť priamo za ním. Zo začiatku stačí, keď priznáš, že niekde je chyba. A keď o tom povieš osobe, ktorej veríš – máš vyhraté.
Ja som svoju úzkostnú poruchu držala v sebe 4 roky. Vo vnútri som sa strašne trápila, pretože som sa bála, akoby to zobralo okolie. Či by ma stále ľúbili. A tak som sa rozhodla im a svetu ukazovať šťastnú tvár. A dobehlo ma to. Prišla som o to najkrajšie a najlepšie v mojom živote, len preto lebo sa bála a nepovedala som to nahlas. Neurob tú istú chybu ako ja. Ľudia sa nezmenia len preto, lebo neľúbiš samú seba. A to, že sa usmievaš ešte neznamená, že tvoja duša nekričí o pomoc.
Drahá, každý z nás má v sebe trápenia, tajomstvá. Ale toto nie je vec ktorú by si mala zatajiť. Neprestanú ťa ľúbiť len preto, lebo máš problémy. Práveže naopak. Dajú ti pocítiť, že sú tu. Budú sa s tebou rozprávať, venujú ti svoj čas. Dajú ti pocítiť lásku a pochopenie. Ale hlavne, všímaj si samú seba, pretože jediný kto ťa bude milovať nekonečnou láskou si ty sama.
A ja? Ja viem, že príde ten deň, kedy sa budem cítiť šťastná a spokojná. A tiež viem, že on pochopí prečo som to držala v sebe a navzájom si odpustíme. To je moje svetielko v tme, vďaka ktoré zaspávam v nádeji na lepší zajtrajšok.
