Naj­lepší pria­teľ. To je člo­vek, na kto­rého sa spo­lie­hame, keď máme zlé dni a ne­darí sa nám. To je člo­vek, ku kto­rému ideme pre radu, keď ne­máme ni­koho iného. To je ten člo­vek, kto­rého zbož­ňu­jeme nech sa deje čo­koľ­vek.

Čo však ro­biť, ak sa za­mi­lu­jeme do naj­lep­šieho ka­ma­ráta?

Ve­rím, že v tejto dobe je to už prob­lém ne­jed­nej z nás a po­city máme vše­li­jaké. Chceme mu všetko vy­kri­čať, chceme až to vie, ale ne­mô­žeme mu to po­ve­dať, pre­tože by sa všetko mohlo zme­niť. Najmä naše pria­teľ­stvo.( Ale na­ozaj je to tak?)

Dnes som však veľmi rada, že sa už v ta­kej si­tu­ácii ne­na­chá­dzam. A nech to znie ako­koľ­vek bláz­nivo a hlúpo, naj­lep­šia rada je na­ozaj mu to po­ve­dať. Hneď. Na nič sa ne­hrať a ísť s prav­dou von.

Pre­tože po­tom to bude ešte ťaž­šie.

Na­učila som sa ot­vo­rene ho­vo­riť o svo­jich po­cit až vtedy, keď som na­ozaj ne­mala na vý­ber. Len tak me­dzi re­čou mi to vy­kĺzlo a už sa ne­dalo ísť späť.

Bála som sa, aká bude jeho re­ak­cia, no prek­va­pil ma. Po­ve­dal mi, že ma ne­mi­luje, no chce byť aj na­ďa­lej môj ka­ma­rát.

No ako isto všetci vieme, keď opačné po­hla­vie po­vie „buďme len pria­teľmi„, ni­kdy sa to ne­stane. Sa­moz­rejme, aj ja som chcela zo­stať v na­šom pria­teľ­stve – a ako moc.

Prišlo však leto, letná do­vo­lenka a my sme sa vi­deli me­nej a me­nej.

A os­talo ti­cho. Bo­les­tivé ti­cho, kedy som o ňom nič ne­ve­dela. Kde je, ako sa má, čo robí, čo má nové, nič. 

Táto skú­se­nosť ma na­učila veľa a preto sa chcem o ňu po­de­liť.

Moja rada teda znie, keď si uve­do­míš, že svojho pria­teľa mi­lu­ješ, po­vedz mu to hneď, ne­ča­kaj s tým, buď úp­rimná.

A na­ko­niec, ak sa bo­jíš, že sa tým po­kazí vaše pria­teľ­stvo – ne­boj sa. Ak je vaše pria­teľ­stvo sku­točne silné a dô­le­žité, bude na to brať ohľad. 

Naj­väčší prob­lém v pria­teľ­stve je skrý­vať svoje po­city. Že­lám si, aby som to ja ni­kdy ne­spra­vila, pre­tože som prišla o na­ozaj dob­rého pria­teľa.

Ži svoj ži­vot šťastne a úp­rimne. 

To je cieľ. 

 

Zdroj: the­odys­se­y­on­line.com

Komentáre