Ty zaľúbená až po uši, on ani poriadne nevie, že existuješ. Aj to je krutá realita medziľudských vzťahov, ktorú prežívajú mnohé z nás. Jednostranná láska! Je to bolestivý pocit, nehovoriac o tom, ak ho máme ešte pred očami a vidíme, ako sa venuje nejakej inej.
Zrejme v tom momente by sme porozbíjali všetko naokolo plus tie myšlienky o ňom. Hlavne neupadajme do depresie. Existuje určte spôsobom, ako sa s tým vyrovnať bez ujmy a hlavne, s úsmevom na tvári.
Všetko sa to odohráva v našej hlave. On nie je zmysel nášho bytia. A čo to teda znamená? Potrebujeme si dať dokopy, čo chceme od života, akým smerom sa uberať. Musíme sa naučiť jedno, jestvovať samé a nebáť sa samoty. Najhoršie, čo môžeme pre seba urobiť je, že sa budeme upínať na niekoho alebo na niečo.
Musíme sa naučiť milovať slobodu. Tak zistíme, koľko krás je pre nás pripravených bez toho, aby sme čo i len slzu vyronili. Uvedomme si, že nemôžeme prikázať niekomu, aby zdieľal rovnaké pocity ako my. To jednoducho nejde. A milovať len na oko alebo z ľútosti, to je to najhoršie, čo by sa nám mohlo pritrafiť.
Čas beží rýchlo a nemáme toľko dní, aby sme ich premárnili. Stojí nám to za to, aby sme sa utrápili? Možno ho v skutočnosti ani nechceme, len sme tak unesené niečím, o čo by sme možno ani nemali záujem, keby sme zistili realitu. Totižto nič, čo sa zdá na prvý pohľad ako zlato, je v skutočnosti tak zlaté. Možno nám to teraz hlúpo znie, ale dajme tomu všetkému čas. Čas vie byť i skvelým radcom a pomocníkom.
Na záver, ak toto všetko prežívaš teraz aj ty, hore hlavou, sme v tom spolu. Ale vieš čo? Sme silné ženy. Nedáme sa zlomiť niekým, kto ani netuší, že plačeme a naše srdce je choré!
