Nevera je rana pod pás v každom vzťahu. Nezáleží na tom, či je krátky, dlhoročný, či bola jednorázová alebo dlhodobá. Niekedy je jej následkom rozchod, inokedy tiché trápenie sa. No občas sa dá toto sklamanie prekonať. Chce to však veľa dôkazov dôvery a úprimné odhodlanie zachrániť vzťah z oboch strán.
Existujú totiž 3 možnosti, ktoré môžu po nevere nastať. Všetko je to o ľuďoch, ich vlastnostiach a hodnotách. Prvá skupina sú tí, ktorí neveru vo vzťahu neodpustia, nech sa deje čokoľvek. Je to pre nich tak obrovská zrada, že s ňou nemôžu žiť a vzťah sa pre nich automaticky končí.
Druhú skupinu tvoria ľudia, ktorí zažijú neveru, no nemajú odvahu všetko ukončiť. Buď majú za sebou dlhé spoločné roky, boja sa o svoju budúcnosť či to, že by ostali navždy sami. Alebo svojho partnera tak milujú, že si takto dobrovoľne nechajú ubližovať aj naďalej, len aby o neho neprišli. V takých vzťahoch však vždy budú na prvom mieste strach, pochybnosti a pocit sklamania.
No a tretia skupina ľudí, to sú tí, ktorí dokážu pracovať so vzťahom a v hlave majú veci poriadne urovnané. V tomto prípade sa obaja majú skutočne radi, chcú spolu žiť naďalej a budovať si spoločnú dôveru. Najčastejšie ide o jednorázovú neveru z jednej strany.
Ak to obaja myslia vážne, bude to chcieť veľa práce na vzťahu, no môžu fungovať tak, ako „pred tým“. Teda, ešte lepšie, pretože zažili niečo, čo ich dôveru poriadne pretriaslo a oni s tým dokázali bojovať. To znamená, že sú dostatočne silní na to bojovať s prekážkami v živote, vedia odpúšťať a budú sa snažiť o to, aby ich vzťah zažíval už iba tie pekné chvíle.
Ten strach, že sa už raz podvedený človek znova popáli, v ňom kdesi v hĺbke stále bude. No aby šli obaja ďalej, musia otvorene hovoriť o tom, prečo sa to stalo. Musia určiť, čo bolo príčinou, ako chcú žiť ďalej, čo sa im na vzťahu páči či nepáči, … a hlavne, keď si to raz vydiskutujú, už nikdy nevyťahovať tú bolestnú spomienku. Iba kráčať ďalej, a dokazovať si lásku a vernosť.
