Po tom, čo mi zlomil srdce a nechal ma padnúť na dno, myslela som si, že jediné, čo mi po ňom ostane je jazva na srdci. Okrem nej a spomienky na jedno z mojich najťažších období života, predsalen sa našlo viac vecí, za ktoré mu „vďačím“.
Napríklad, dnes už dobre viem, že počúvať hlas svojho srdca a svoju intuíciu, nie je nikdy na škodu. Radšej budem vždy veriť sebe ako sladkým rečiam, ktorými mi chce niekto iba zatvoriť oči. Už nikdy nebudem naivne veriť všetkým tým výhovorkám, ktoré zo mňa spravili niečiu bábku. Jeho bábku.
Hovorí sa, že z veľkej lásky môže vzniknúť veľká nenávisť. Nikdy som tomu neverila. Ako by aj bolo možné dvoch blízkych ľudí rozhnevať tak, že sa majú chuť zabiť? To sa jeden deň bozkávajú a na druhý hádžu po sebe taniere? Nuž, áno. Aj toto som vďaka nemu zistila. Ehm, na vlastnej koži.
Ale aby som nebola na neho príliš zlá, musím povedať, že ma naučil aj zopár skvelých vecí! Napríklad…
… napríklad, on ma naučil aj trpezlivosti, pretože moje nervy a čas pri ňom dostali poriadnu lekciu. Teraz už viem, že opakovať chlapovi tisíckrát tú istú vec nemá zmysel. A ak ju nejaký môj budúci pochopí hneď na prvú, asi si ho rovno vezmem.
Naučil ma nebáť sa pustiť do žiadnej výzvy. Pretože často som musela veľa vecí zvládnuť bez jeho pomoci. Dnes sa už nezľaknem hádam ničoho. Spravil zo mňa silnejšiu ženu nie len po psychickej stránke, ale dokonca aj po fyzickej.
Hlavne ma naučil, že všetko zlé, je na niečo dobré. Že náš rozchod a jeho nôž do môjho chrbta nakoniec boli to, čo sa mi malo prihodiť. Neostala som s tým nesprávnym človekom. Zistila som, čo od vzťahu skutočne chcem a potrebujem. Že ísť si za svojimi cieľmi je na prvom mieste. Už nikdy viac sa nenechám vo vzťahu trápiť. To už viem. Vďaka nemu.
