Nikdy si sa nedozvedel, že sa mi páčiš, pretože som netušila, ako ma vnímaš. Nechcela som odhaliť svoje city, keď som nevedela, či mi budú opätované. Pokúsila som sa rozobrať všetky tvoje slová, tvoje pohyby, aby som zistila, či ma máš rád. Ale keď si nič nedal, nemohla som ani ja.
Nikdy som ti nepovedala, že ťa milujem, pretože som sa bála, že budem zranená. Vždy, keď som na teba pomyslela, myšlienky som zo strachu zahnala. Neviem, či som sa bála viac odmietnutia alebo vzťahu s tebou, ale na tom už nezáleží. Už viac nie.
Možno bolo moje flirtovanie slabé a ty si si myslel, že som k tebe len milá. Ale vždy keď si potreboval úsmev, povzbudiť či nakopnúť, bola som pri tebe. Neuvedomil si si, že chcem niečo viac. Až som sa snažila sama seba presvedčiť, že to tak nie je.
Nikdy si sa nedozvedel o mojich pocitoch, pretože namiesto toho, aby som ti zavolala a povedala ti pravdu, sťažovala som sa svojim priateľkám alebo len počúvala hudbu, ktorá mi ťa pripomínala.
Ani raz som ti nedovolila dozvedieť sa pravdu. Nechcela som, aby si si to vyložil po svojom. Aby si ma ráno po spoločnej noci len tak opustil. Nechcela som byť len tvoj úlet a dievča, ktorého hovory ignoruješ. Nechcela som stratiť naše priateľstvo. Bála som sa risknúť to. Aj keby to znamenalo, že som mohla stratiť niečo lepšie.
Možno si bol príliš slepý na to, aby si ma skutočne videl. A aj keby som sa priznala, ty by si nám nedal šancu. Alebo možno áno. Možno som ťa úplne zle odhadla a je to moja chyba, že nie sme spolu. Asi ani nikdy ani nebudeme, takže sa naučím žiť s myšlienkami bez teba. Musím, pretože nech sa deje čo sa deje, ty sa už o mojej láske nikdy nedozvieš.
Zdroj: thoughtcatalog.com
