Časy, ktoré boli už preboleli. Časy, ktoré boli už pominuli. Časy boli a sú už len spomienkou. Je to ako kniha, ktorú píšem. Je to ako starý recept, ktorý opúšťam a nechávam tak.
Je to moja voľba a ja som sa rozhodla a urobila som dobre.
Vo chvíli, kedy som bola nerozhodná a čakala čo nastane so všetkým. Tápala som životom a hľadala stále niečo lepšie. Bola som trocha náročná. Nuž teraz, keď som prestala čakať a veriť som dostala viac. Lepšiu prácu, lepšie miesto, lepších priateľov.
Našla som seba.
Predtým som sa však musela zmieriť. Zmieriť s klamstvom a tým čo ma brzdilo vo svojom rozvoji a slobode. Zmieriť v tom, že bude všetkému raz koniec. Hlavne zmieriť s tým, že nastane čas a opustím ťa pre tvoju lenivosť a pasivitu. Chcela som viac. Prišlo to dnes. Dodnes som však mala nádej a čakala, že sa stane niečo, čo zmení môj život. Stalo sa to, ibaže bez teba.
Život ti niečo dá a niečo zoberie. Život ti niečo ponúka. Je na tebe, čo si zvolíš. Zvolil si si zložitú cestu životom, ja som si zvolila prácu a zvolila som samú seba. S tebou alebo bez teba. S tebou alebo bez teba by som robila povolanie, ktoré mám rada a pre ktoré som tak dlho drela lavicu. S tebou alebo bez teba by som si vybrala život, v ktorom by som bola spokojná, šťastná a obklopená mojimi drahými. Musela som sa však zmieriť s myšlienkou, že to bude bez teba. Že raz príde tá chvíľa a budem sama ťahať život, ktorý som dodnes žila. V samote, ale šťastná. Zmieriť sa s tým, že keď ťa stretnem budem tou spokojnou ženou, ktorá neľutuje svoje rozhodnutie.
Zmieriť so životom a prijať všetky chvíle a okamihy, ktoré mi prídu do cesty.
